František Víťazoslav Sasinek
slovenský historik, publicista a katolícky kňaz
Narodenie	11. december 1830 Skalica, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	17. november 1914 (83 rokov) Graz, Rakúsko
Odkazy
Commons	František Víťazoslav Sasinek
Historický portál  Biografický portál

František Víťazoslav Sasinek (* 11. december 1830, Skalica – † 17. november 1914, Graz)^[1] bol najplodnejší slovenský historik druhej polovice 19. storočia, publicista, katolícky kňaz. Pseudonym: Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V., Skalnický, Slovákovič.^[1]

• otec: František Sasinek (1809 – 1831)
• matka: Anna rod. Tichá (1807 – 1894)^[1]

Vyštudoval gymnázium v Skalici a v Szolnoku, 1846 vstúpil do kapucínskeho rádu, neskôr študoval filozofiu v Tate a v Bratislave, teológiu v Scheibbse (Dolné Rakúsko) a v Bratislave, roku 1853 vysvätený za kňaza v Rábe, 1866 zložil rigorózum z teológie na univerzite v Prahe. Pôsobil striedavo ako profesor a kazateľ v Tate, v Bratislave, v Ostrihome a v Budíne. Roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a 11. júla 1864 ho biskup Štefan Moyzes prijal do banskobystrickej diecézy, kde sa stal profesorom bohosloveckého seminára a kazateľom. Od 9. augusta 1865 bol opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej, uložených dočasne v Banskej Bystrici,^[2] od roku 1868 diecézny ordinár.^[1]

Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Aj keď jeho historiografické dielo bolo poznačené romantizmom, mnohými nedostatkami a mylnými závermi, v období maďarizácie zohralo pozitívnu úlohu.

Významná bola aj jeho redaktorská, archívna a editorská činnosť. Knižne vydal aj zbierku vtipov, žartov, anekdôt a hádaniek. Roku 1869 po Moyzesovej smrti v Martine zastával funkciu tajomníka MS. Roku 1870 dopisujúci člen Kráľovskej čes. spoločnosti náuk; čestný občan Starej Turej. Pochovaný je v kaplnke sv. Anny v Skalici.

Je po ňom pomenovaná Sasinkova ulica vo viacerých mestách.

• Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska, Skalica, 1867
• Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Skalica, 1868
• Dejiny kráľovstva Uhorského, 2/1., Martin, 1871
• Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska, svetský a náboženský, Viedeň, 1871
• Archív starých česko-slovenských listín, písomností a dejepisných pôvodín pre dejepis a literatúru Slovákov 1-2, Martin, 1872 – 1873
• Sv. Method a Uhorsko, Martin, 1884
• Arpád a Uhorsko, Martin, 1884
• Záhady dějepisné, 1-4, Praha, 1886 – 1887
• Dejiny Slovákov, Ružomberok, 1895
• Slováci v Uhorsku, Martin, 1904

• Slovenský biografický slovník

• KOLÍSEK, Alois. František Víťazoslav Sasinek : ku 100. narodeninám a uloženiu pozostatkov v Skalici. 1. vyd. V Skalici : Mesto Skalica, 1930. 106 s.
• WINKLER, Tomáš. Matiční dejatelia Michal Chrástek – František V. Sasinek. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1971. 145 s.
• OTČENÁŠ, Michal. František Víťazoslav Sasinek : Príspevok k jeho životu a dielu. Košice : Slovo, 1995. 96 s. ISBN 80-85291-21-5.
• ZEMKO, Pavol. Homiletický prínos F.V. Sasinka na Slovensku. Martin : , 1998. 109 s. ISBN 80-85582-03-1.
• MARSINA, Richard; MULÍK, Peter. Franko Víťazoslav Sasinek 1830-1914 : najvýznamnejší slovenský historik 19. storočia, 1830-1914. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2007. 230 s. ISBN 978-80-7090-841-9.
• MULÍK, Peter, a kol. Čo písal o našich dejinách Franko Sasinek : historické práce Franka V. Sasinka a ich vnímanie v súčasnej slovenskej historiografii : . Martin : Matica slovenská, 2015. 156 s. ISBN 978-80-8128-141-9.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Víťazoslav Sasinek

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Skalica; pokrstený ako Franciscus Xaver Szaszinek
• Záhady dějepisné: Gothové a Vandalové. Sešit IV. Kniha bola zdigitalizovaná v rámci projektu Digitalizácia na objednávku.
• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.