Graz
Štajerský Hradec (historický slovenský názov)
mesto
Radnica
Erb
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Štajersko
Okres	štatutárne mesto
Nadmorská výška	353 m n. m.
Súradnice	47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V / 47.07028; 15.43889
Rozloha	127,56 km² (12 756 ha)
Obyvateľstvo	280 423 (1.10.2015)
Hustota	2 198,36 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	A-801x, A-802x, A-803x, A-804x, A-805x
Telefónna predvoľba	+43 316
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	City of Graz - Historic Centre
Rok	1999 (#23)
Číslo	931
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv
Poloha mesta v rámci Rakúska
Webová stránka: www.graz.at
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Charakteristika

Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.

Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.

Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.

V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.

Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.

Dejiny

Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)

Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.

Osobnosti mesta

• Mária Anna Bavorská (* 1551 – † 1608), štajerská vojvodkyňa
• Johannes Kepler (* 1571 – † 1630), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
• Ferdinand II. (* 1578 – † 1637), cisár
• Margaréta Habsburská (* 1584 – † 1611), španielska a portugalská kráľovná ako manželka Filipa III.
• Leopold V. Habsburský (* 1586 - † 1632), arcivojvoda a tirolský gróf
• Ferdinand III. (* 1608 – † 1657), cisár
• Mária Anna Habsburská (* 1610 – † 1665), arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa a regentka
• Johann Bernhard Fischer von Erlach (* 1656 – † 1723), barokový architekt
• Johann Nestroy (* 1801 – † 1862), divadelník, herec, operný spevák, dramatik a satirik
• František Močnik (* 1814 – † 1892), slovinský matematik a pedagóg
• Ludwig Boltzmann (* 1844 – † 1906), fyzik
• Richard Heuberger (* 1850 – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik
• František Ferdinand d’Este (* 1863 – † 1914), arcivojvoda a rakúsko-uhorský následník
• Otto František Jozef Habsburský (* 1865 - † 1906), arcivojvoda
• Fritz Pregl (* 1869 – † 1930), chemik
• Alfred Wegener (* 1880 – † 1930), nemecký geológ, meteorológ, astronóm a geofyzik
• Joseph Schumpeter (* 1883 – † 1950), americký ekonóm
• Erwin Schrödinger (* 1887 – † 1961), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
• Ivo Andrić (* 1892 – † 1975), srbský spisovateľ, Nobelovej ceny
• Johann Fischl (* 1900 – † 1996), filozof
• Friedrich Waidacher (* 1934), muzeológ
• Heinz Fischer (* 1938), politik a 11. prezident Rakúska
• Arnold Schwarzenegger (* 1947), rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, biznismen, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista
• Oliver Marach (* 1980), tenista

Partnerské mestá

• Coventry, Spojené kráľovstvo, 1948
• Darmstadt, Nemecko, 1968
• Dubrovník, Chorvátsko, 1994
• Groningen, Holandsko, 1965
• Ľubľana, Slovinsko, 2001
• Maribor, Slovinsko, 1987
• Montclair, USA, 1950
• Pécs, Maďarsko, 1989
• Petrohrad, Rusko, 2001
• Pula, Chorvátsko, 1972
• Terst, Taliansko, 1973
• Trondheim, Nórsko, 1968

Galéria

• 

  Graz

• 

  Hauptplatz v Grazi

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz

Externé odkazy

• Oficiálna stránka