A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Dunajská Streda | |
| mesto | |
Centrum mesta
| |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 118 m n. m. |
| Súradnice | 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V |
| Rozloha | 31,45 km² (3 145 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 22 826 (31. 12. 2024) [2] |
| Hustota | 725,79 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1254 |
| Primátor | Zoltán Hájos[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 929 01 |
| ŠÚJ | 501433 |
| EČV (do r. 2022) | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavná 50/16 929 01 Dunajská Streda |
| E-mailová adresa | primator@dunstreda.eu |
| Telefón | 031 / 590 39 40 |
| Fax | 031 / 552 71 42 |
|
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Dunajská Streda | |
| Webová stránka: dunstreda.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Dunajskostredčan[4]
| |
Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.
Polohopis
Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Győru.
Časti mesta
V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].
V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].
- Centrum
- Sídlisko Západ
- Sídlisko Sever 1
- Sídlisko Sever 2
- Sídlisko Východ
- Malé Blahovo
- Mliečany
- Čótfa

Samospráva
Na čele mesta stojí primátor, od roku 2009 je ním Zoltán Hájos (SZÖVETSÉG – ALIANCIA). Mestské zastupiteľstvo má od roku 2018 21 poslancov, 13 bolo zvolených za stranu SMK-MKP a 8 ako nezávislí kandidáti.[6]
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie obyvateľstva
| Národnostné zloženie – Dunajská Streda (2021)[7] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 19,0 % | |||
| Maďari | 71,9 % | |||
| Rómovia | 0,4 % | |||
| Rusíni | 0,0 % | |||
| Národnosť | Počet (2011)[8] | % (2011) | Počet (2001)[8] | % (2001) | Počet (1991)[8] | % (1991) | Počet (1930)[9] | % (1930) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| slovenská | 4 373 | 19,46 | 3 588 | 15,26 | 3 354 | 14,43 | 503 | 8,01 |
| maďarská | 16 752 | 74,53 | 18 756 | 79,75 | 19 347 | 83,26 | 2 944 | 46,88 |
| rómska | 623 | 2,77 | 353 | 1,50 | 257 | 1,11 | - | - |
| rusínska | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | 3 | 0,01 | 2 | 0,03 |
| ukrajinská | 15 | 0,07 | 2 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - |
| česká | 114 | 0,51 | 147 | 0,63 | 173 | 0,74 | (slovenská) | - |
| nemecká | 12 | 0,05 | 14 | 0,06 | - | - | 73 | 1,16 |
| poľská | 19 | 0,08 | 10 | 0,04 | - | - | - | - |
| chorvátska | 1 | 0,00 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
| srbská | 3 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
| ruská | 8 | 0,04 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
| židovská | 20 | 0,09 | 8 | 0,03 | - | - | 2 186 | 34,81 |
| moravská | 8 | 0,04 | 3 | 0,01 | 17 | 0,07 | (slovenská) | - |
| bulharská | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
| ostatné | 49 | 0,22 | 21 | 0,09 | 83 | 0,36 | 248 | 3,95 |
| nezistené | 472 | 2,10 | 604 | 2,57 | - | - | 324 | 5,16 |
| spolu | 22 477 | 100,00 | 23 519 | 100,00 | 23 236 | 100,00 | 6 280 | 100,00 |
Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita, ktorá tvorila takmer 43 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.[10]
Náboženské zloženie obyvateľstva

| Náboženské vyznanie/Cirkev | Počet (2011)[8] | % (2011) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 15 212 | 67,68 |
| Reformovaná kresťanská cirkev | 1 616 | 7,19 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 376 | 1,67 |
| Gréckokatolícka cirkev | 89 | 0,40 |
| Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 51 | 0,23 |
| Kresťanské zbory | 47 | 0,21 |
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 41 | 0,18 |
| Evanjelická cirkev metodistická | 39 | 0,17 |
| Pravoslávna cirkev | 35 | 0,16 |
| Bratská jednota baptistov | 10 | 0,04 |
| Cirkev československá husitská | 7 | 0,03 |
| Apoštolská cirkev | 6 | 0,03 |
| Starokatolícka cirkev | 5 | 0,02 |
| Bahájske spoločenstvo | 3 | 0,01 |
| Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní | 3 | 0,01 |
| Cirkev bratská | 2 | 0,01 |
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 1 | 0,00 |
| Iné | 71 | 0,32 |
| Bez vyznania | 2 601 | 11,57 |
| Nezistené | 2 262 | 10,06 |
| Spolu | 22 477 | 100,00 |
Historicky patrila Dunajská Streda podľa vierovyznania obyvateľov medzi centrá judaizmu na Slovensku. Pri sčítaní v roku 1930 deklarovalo židovské náboženstvo 42,26 % (2 654) obyvateľov, čo bol v percentuálnom vyjadrení druhý najvyšší pomer na Slovensku.[11]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742 – 1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.[12] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.[13] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Juraja
-
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

