Chren dedinský
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae) Podríša (subregnum) vývojová línia po slovensky= Vývojová vetva po slovensky= Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Rad (ordo) kapustotvaré (Brassicales) Čeľaď (familia) kapustovité (Brassicaceae) Rod (genus) chren (Armoracia) Druh (species) chren dedinský (A. rusticana)
Vedecký názov
Armoracia rusticana P.G. Gaertn., B. Mey. & Scherb, 1800
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Chren dedinský (iné názvy: staršie: chren obyčajný, v poľnohospodárstve, ľudovo a staršie: chren^:212, nesprávne: chren sedliacky; lat. Armoracia rusticana alebo staršie Cochlearia armoracia) je trvalá rastlina z čeľade kapustovité (Brassicaceae).

Rastlina pravdepodobne pochádza z východnej Európy a západnej Ázie, ale v súčasnosti je populárna po celom svete. Dorastá do výšky 1,5 metra a pestuje sa predovšetkým pre svoj veľký biely valcovitý koreň.

Neporušený koreň chrenu dedinského nemá takmer žiadnu arómu. Pri prerezaní alebo strúhaní však enzýmy z poškodených rastlinných buniek rozkladajú glykozid sinigrín za vzniku alyl izotiokyanátu, ktorý dráždi oči a dutiny. Strúhaný chren vystavený vzduchu a teplu stmavne, stráca ostrosť a stane sa nepríjemne trpkým, uchováva sa preto zmiešaný s octom.

Chren dedinský sa pestuje už od staroveku. Podľa gréckej mytológie veštica Pýtia povedala Apolónovi, že chren má cenu zlata. Chren bol známy v Egypte v roku 1500 pred Kr. Grécky botanik Pedanios Dioskurides uvádzal chren pod menom Thlaspi alebo Persicon; nástenné maľby v Pompejách ukazujú rastliny chrenu. Raní renesanční bylinkári Pietro Andrea Mattioli a John Gerard ho uvádzali pod menom Raphanus. Od 12. storočia sa chren pestoval v strednej Európe v kláštorných záhradách.

Chren obsahuje draslík, vápnik, horčík a fosfor, rovnako aj prchavé oleje ako horčicový olej (ktorý má antibakteriálne vlastnosti vďaka alyl izotiokyanátu). Čerstvá rastlina obsahuje priemerne 79,31 mg vitamínu C na 100 gramov surového chrenu.

1. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 115.
2. ↑ chren. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 578.
3. ↑ ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Prírody, 1984. S. 250
4. ↑ chren. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8.
5. ↑ chren. Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 167.
6. ↑ MAJTÁNOVÁ, Marie. Názvy liečivých rastlín v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. Československý terminologický časopis (Bratislava: Vydavateľstvo SAV), 1964, roč. III, čís. 4, s. 203 – 217. Dostupné online .
7. ↑ Ursula Stichmann-Marny; Erich Kretzschmar. Przewodnik. Rośliny i Zwierzęta. Varšava : Multico, 1997. ISBN 83-7073-092-2. S. 288.
8. ↑ Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Helena Šípošová. 1. vyd. Zväzok V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. Bratislava : Veda, 2002. 835 s. ISBN 80-224-0710-0. S. 311 – 312.
9. ↑ The Encyclopedia of Healing Foods By Michael T. Murray, Lara Pizzorno
10. ↑ J. W. Courter and A. M. Rhodes, "Historical notes on horseradish ", Economic Botany 23.2 (April 1969:156–164).
11. ↑ LIN, Chia-Min, Preston, James F, III; Wei, Cheng-I Antibacterial Mechanism of Allyl Isothiocyanate. Journal of Food Protection, Jún 2000, roč. 63. Dostupné online . DOI: 10.1043/0362-028X(2000)063.
12. ↑ Rinzler, Carol Ann: "Book of Herbs and Spices", Wordsworth Editions, Ware, England, 1997 (pages 82 – 83), ISBN 1-85326-390-7

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chren dedinský
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Chren dedinský

• Medzinárodný chrenový festival
• Chrenová informačná poradňa