Apolón (-podľa PSP) alebo Apollón (starogr. Ἀπόλλων – Apollón, lat. Apollo) je boh starogréckej aj starorímskej mytológie, syn Dia a Léto a dvojča bohyne Artemis, otec Asklépia a Orfea. Bol uznávaný ako boh lukostreľby, hudby a tanca, pravdy a proroctiev, liečiteľstva a chorôb, svetla, poézie a ďalších. Je jedným z najdôležitejších a najzložitejších gréckych bohov. V neskoršom období bol stotožnený aj s Héliom, bohom Slnka; jeho sestra Artemis bola stotožnená s bohyňou Mesiaca Selénou. Meno tohto boha v etruskej mytológii znie Aplu.

Ako patrónske božstvo Delf (Apollo Pythios) je Apolón vešteckým bohom – prorockým božstvom delfskej veštiarne. Apolón je boh, ktorý poskytuje pomoc a odvracia zlo; rôzne epitetá ho nazývajú „odvracačom zla“.

S Apolónom sa spája medicína a liečiteľstvo, či už prostredníctvom samotného boha, alebo sprostredkovane cez jeho syna Asklépia. Apolón vyslobodzoval ľudí z epidémií, zároveň je však aj bohom, ktorý mohol svojimi šípmi privolať chorobu a smrteľný mor. Samotný vynález lukostreľby sa pripisuje Apolónovi a jeho sestre Artemide. Apolón sa zvyčajne opisuje ako ten, kto nosí strieborný alebo zlatý luk a túlec so striebornými alebo zlatými šípmi. Apolónova schopnosť prinútiť mladých ľudí rásť je jedným z najlepšie doložených aspektov jeho panhelénskeho kultu. Ako ochranca mladých (kourotrophos) sa Apolón stará o zdravie a vzdelanie detí. Bol patrónom ich prechodu do dospelosti. Dlhé vlasy, ktoré boli výsadou chlapcov, sa strihali pri dosiahnutí plnoletosti (efébia) a venovali sa Apolónovi.

Apolón je dôležitým pastierskym božstvom a bol patrónom pastierov. Jeho hlavnou úlohou bola ochrana stád, oviec a úrody pred chorobami, škodcami a predátormi. Na druhej strane Apolón podporoval aj zakladanie nových miest a vytváranie občianskej ústavy. Spája sa s panstvom nad kolonistami. Bol darcom zákonov a pred stanovením zákonov v meste sa konzultovalo s jeho veštcami.

Ako boh mousike Apolón predsedá všetkej hudbe, piesňam, tancu a poézii. Je vynálezcom strunovej hudby a častým spoločníkom múz, ktorý pri oslavách funguje ako ich zborový vodca. Spoločným Apolónovým atribútom je lýra. V helenistických časoch, najmä v 5. storočí pred Kr., sa ako Apolón Hélios začal medzi Grékmi stotožňovať s Héliom, zosobnením Slnka. 3 V latinských textoch však u klasických latinských básnikov nedochádzalo k spájaniu Apolóna so Solom až do 1. storočia. Apolón a Hélios/Sol zostali v literárnych a mytologických textoch samostatnými bytosťami až do 5. storočia.

Apolón je považovaný za najhelenistickejšieho (gréckeho) z olympských bohov.

Kultové centrá Apolóna v Grécku, Delfy a Délos, pochádzajú z 8. storočia pred Kr. Svätyňa na ostrove Délos bola zasvätená predovšetkým Artemide, Apolónovej sestre-dvojčaťu. V Delfách bol Apolón uctievaný ako zabijak obludného hada Pytóna. Pre Grékov bol Apolón najgréckejším zo všetkých bohov a v priebehu storočí získaval rôzne funkcie. V archaickom Grécku bol prorokom, vešteckým bohom, ktorý bol v starších časoch spojený s „liečiteľstvom“. V klasickom Grécku bol bohom svetla a hudby, ale v ľudovom náboženstve mal silnú funkciu spojenú s odháňaním zla. Walter Burkert rozlíšil v prehistórii uctievania Apolóna tri zložky, ktoré nazval „dórsko-severozápadogrécka, krétsko-minojská a sýrsko-chetitská zložka“.

Napriek zvyku medzi olympskými božstvami mal Apolón až dve kultové miesta, ktoré mali široký vplyv: Dilos a Delfy. V kultovej praxi boli delónsky Apolón a pýtický Apolón (delfský Apolón) natoľko odlišní, že obaja mohli mať svätyne v tej istej lokalite. Lýkijský boh bol posvätný, a tento Apolón sa nazýval aj lýkijský. Apolónov kult bol plne etablovaný už v čase, keď sa začali používať písomné pramene, okolo roku 650 pred Kr. V archaickom období sa Apolón stal pre grécky svet mimoriadne dôležitým vešteckým božstvom a o jeho popularite svedčí aj častý výskyt teoforických mien ako Apollodorus alebo Apollonios a miest s názvom Apollonia. Veštecké svätyne Apolóna vznikali aj na iných miestach. V 3. storočí sa Apolónov kult vytráca. Julián Apostata (359 – 361) sa pokúsil oživiť delfské orákulum, ale neuspel.

V Grécku a gréckych kolóniách bolo Apolónovi zasvätených mnoho chrámov. Poukazujú na rozšírenie Apolónovho kultu a vývoj gréckej architektúry, ktorá bola založená najmä na správnosti tvaru a na matematických vzťahoch. Niektoré z najstarších chrámov, najmä na Kréte, nepatria k žiadnemu gréckemu štýlu. Zdá sa, že prvé periférne chrámy boli obdĺžnikové drevené stavby. Jednotlivé drevené prvky sa považovali za božské a ich formy sa zachovali v mramorových alebo kamenných prvkoch chrámov dórskeho slohu. Gréci používali štandardné typy, pretože verili, že svet predmetov je radom typických foriem, ktoré možno znázorniť vo viacerých inštanciách. Chrámy mali byť kánonické a architekti sa snažili dosiahnuť túto estetickú dokonalosť. Prvé budovy sa stavali úzke, aby udržali strechu, a keď sa rozmery zmenili, boli potrebné určité matematické vzťahy, aby sa zachovali pôvodné formy. To pravdepodobne ovplyvnila Pytagorova teória čísel, ktorý veril, že za vzhľadom vecí sa skrýva trvalý princíp matematiky.

V 6. a 5. storočí pred Kr. dominoval dórsky sloh, ale vyskytol sa matematický problém týkajúci sa polohy triglyfov, ktorý sa nedal vyriešiť bez zmeny pôvodných foriem. Tento sloh bol takmer opustený v prospech iónskeho slohu, ale tu zas predstavovala neriešiteľný problém iónska hlavica v rohu chrámu. Oba slohy boli postupne opustené v prospech korintského slohu v helenistickom období a za čias Ríma.

Apolón sa často objavuje v mýtoch, hrách a hymnách. Ako Diov najobľúbenejší syn mal Apolón priamy prístup k Diovej mysli a bol ochotný toto poznanie prezradiť ľuďom. Ako božstvo presahujúce ľudské chápanie vystupuje ako blahodarný aj hnevlivý boh.

Apolón bol synom Dia, kráľa bohov, a Léto, jeho niekdajšej manželky alebo jednej z jeho mileniek. Keď Apolón vyrastal, starali sa oňho nymfy Korythalia a Aletheia, zosobnenie pravdy.

Keď Diova manželka Héra zistila, že je Léto tehotná, zakázala Léto rodiť na zemi. Léto hľadala útočisko v mnohých krajinách, ale tie ju odmietali. Nakoniec hlas nenarodeného Apolóna informoval jeho matku o plávajúcom ostrove Dilos, na ktorom kedysi žila titanka Asteria, Létina vlastná sestra. Keďže to nebola ani pevnina, ani ostrov, Léto tam bola ochotne prijatá a porodila svoje deti pod palmou. Svedkami tejto udalosti boli všetky bohyne okrem Héry. Uvádza sa tiež, že Héra uniesla Eileithiu, bohyňu pôrodu, aby zabránila Léto rodiť. Ostatní bohovia Héru oklamali, aby ju nechala ísť, a ponúkli jej náhrdelník z jantáru.

Keď sa Apolón narodil, držiac v ruke zlatý meč, všetko na ostrove sa premenilo na zlato a naplnil sa ambróziovou vôňou. 7-krát okolo ostrova zakrúžili labute a nymfy spievali od radosti. Bohyne ho umyli a potom ho prikryli bielym odevom a upevnili okolo neho zlaté pásy. Keďže Léto ho nemohol nakŕmiť, Themis, bohyňa božského zákona, ho nakŕmila nektárom alebo ambróziou. Keď Apolón ochutnal božský pokrm, uvoľnil sa z pásov a vyhlásil, že bude majstrom lýry a lukostreľby a bude ľudstvu tlmočiť Diovu vôľu. Zeus, ktorý dovtedy upokojil Héru, prišiel a ozdobil svojho syna zlatou čelenkou.

Apolónovo narodenie ukotvilo plávajúci ostrov Dilos k zemi. Léto sľúbila, že jej syn bude vždy priaznivo naklonený ostrovanom. Podľa niektorých zdrojov Apolón po čase upevnil Dilos na dne oceánu. Tento ostrov sa stal posvätným pre Apolóna a bol jedným z hlavných kultových centier tohto boha.

Apolón sa narodil v siedmy deň (ἑβδομαγενής, hebdomagenes) mesiaca Thargelion – podľa delónskej tradície – alebo v mesiac Bysios – podľa dilónskej tradície. Siedmy a dvadsiaty deň, dni novu a splnu mesiaca, mu boli odvtedy zasvätené. Mýtografi sa zhodujú v tom, že Artemis sa narodila ako prvá a následne asistovala pri narodení Apolóna alebo sa narodila na ostrove Ortygia a potom na druhý deň pomohla Léto prejsť cez more na Dilos, aby porodila Apolóna.

Hyperborea, mystická krajina večného prameňa, uctievala Apolóna nad všetkými bohmi. Hyperborejčania vždy spievali a tancovali na jeho počesť a usporadúvali pýtické hry. Rozsiahly les s krásnymi stromami sa tam nazýval „Apolónova záhrada“. Apolón trávil zimné mesiace medzi Hyperborejčanmi. Jeho neprítomnosť na svete spôsobila chlad a ten sa označoval za jeho každoročnú smrť. V tomto období sa nevydávali žiadne proroctvá. Na svet sa vrátil začiatkom jari. Na oslavu jeho návratu sa v Delfách konal festival Teofánia.

Hovorí sa, že Léto prišla na Délos z Hyperborei v sprievode svorky vlkov. Odvtedy sa Hyperborea stala Apolónovým zimným domovom a vlci mu boli zasvätní. Jeho dôverný vzťah k vlkom je zrejmý z jeho epiteta Lyceus, čo znamená vlk. Apolón bol však aj vlkobijcom v úlohe boha, ktorý chránil stáda pred dravcami. Hyperborejské uctievanie Apolóna nesie najsilnejšie znaky toho, že Apolón bol uctievaný ako boh slnka. Šamanské prvky v Apolónovom kulte sa často pripisujú jeho hyperborejskému pôvodu a rovnako sa špekuluje, že vznikol ako slnečný šaman. Šamani ako Abaris a Aristeas boli tiež stúpencami Apolóna.

V mýtoch sa jantárové slzy, ktoré Apolón vyronil, keď zomrel jeho syn Asklépios, stali vodami rieky Eridanus, ktorá obklopovala Hyperboreu. Apolón v Hyperborei pochoval aj šíp, ktorým zabil Kyklopov. Neskôr tento šíp daroval Abarisovi. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.