A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Enzým (z gr. εν- en- „v” a ζύμη zýme „kvas”) je proteín, ktorý katalyzuje chemickú reakciu.
Enzýmy zohrávajú kľúčovú rolu v metabolizme všetkých živých organizmov. Takmer všetky biochemické reakcie, od trávenia (napr. pepsín) až po kopírovanie genetickej informácie (DNA polymeráza), sú katalyzované enzýmami.
Náuka o enzýmoch sa nazýva enzymológia.
Názvoslovie
Názvoslovie enzýmov sa prispôsobuje návrhu Medzinárodnej únie pre biochémiu a molekulárnu biológiu, ktorá v roku 1955 vytvorila Medzinárodnú komisiu pre enzýmy (International Commission on Enzymes alebo skrátene Enzyme Commission, EC) s cieľom systematicky klasifikovať a pomenovať enzýmy a koenzýmy, ich jednotku aktivity a štandardné stanovovacie postupy a symboly na popis enzýmovej kinetiky.
Na návrh komisie vznikli dva typy názvoslovia – systémové a triviálne – ktoré sa zakladajú na type reakcie, ktorú enzým katalyzuje. Systémový názov dostávajú tie enzýmy, u ktorých je dostatočne známy mechanizmus reakcie. Každý enzým má pridelený presný názov a tzv. EC-kód na základe desatinného triedenia. V názve enzýmu je uvedený substrát, výraz charakterizujúci typ reakcie a prípona -áza. Vo vydaní z roku 1992 obsahuje zoznam 3 196 enzýmov.
Desatinné triedenie
Klasifikácia enzýmov | ||
---|---|---|
Základná trieda | Názov | Katalyzovaná reakcia |
EC 1 | oxidoreduktázy | oxidačno-redukčné reakcie |
EC 2 | transferázy | prenos skupín atómov medzi molekulami |
EC 3 | hydrolázy | hydrolytické štiepenie chemickej väzby |
EC 4 | lyázy | nehydrolytické štiepenie chemickej väzby |
EC 5 | izomerázy | zmeny substrátu v rámci molekuly |
EC 6 | ligázy | vznik chemickej väzby za súčasného štiepenia makroergickej väzby |
EC 7 | translokázy | presun iónov alebo molekúl cez membránu |
Zloženie enzýmov
Enzýmy slúžia na katalýzu chemických reakcii v organizmoch. Molekuly niektorých z nich sú tvorené len jednoduchým proteínom; iné enzýmy obsahujú v molekulách neproteinovú zložku – kofaktor. Kofaktory môžu byť buď ióny niektorých kovov (Mg, K, Fe, Zn, Cu), alebo zložitejšie organické molekuly, ktoré nazývame koenzýmy. Kofaktory sú väčšinou stabilné pri zahriatí, zatiaľ čo väčšina proteínov denaturuje. Vo väčšine prípadov je možné oddeliť koenzýmy od bielkoviny veľmi jednoducho. V niektorých enzýmoch sú koenzýmy viazené pevne kovalentnou väzbou. Také koenzýmy sa nazývajú prostetické skupiny.
Koenzýmy sa účastnia chemickej premeny katalyzovanej enzýmom. Väčšina koenzýmov štruktúrne súvisí s vitamínmi (prevažne B). Kompletne fungujúci enzým sa nazýva holoenzým. Holoenzým sa skladá z apoenzýmu (proteín) a koenzýmu.
Mechanizmus enzýmovej reakcie
Má sa za to, že enzýmová reakcia prebieha v niekoľkých reverzibilných stupňoch
- Vznik komplexu enzým–substrát
- E + S ↔ ES
- Aktivácia komplexu enzým–substrát
- ES ↔ ES*
- Premena substrátu na produkt
- ES* ↔ EP
- Disociácia enzýmu a produktu
- EP ↔ E + P
Po zjednodušení dostaneme kinetickú rovnicu, v ktorej vystupujú rýchlostné konštantny jednotlivých reakcií ():
Na začiatku reakcie predpokladáme, že koncentrácia produktu je veľmi nízka a rýchlosť reakcie bude determinovaná koncentráciou komplexu enzým–substrát a maximálna bude vtedy, ak sa všetok enzým bude viazať vo forme komplexu ES.
Michaelis–Mentenovej rovnica
Merania rýchlosti enzýmovej reakcie ukázali, že zvyšovanie koncentrácie substrátu zvyšuje rýchlosť len do určitej miery a ďalej nie je možné ju zvýšiť pridávaním substrátu. Nemecký biochemik Leonor Michaelis a kanadská lekárka Maud Mentenová odvodili vzťah medzi rýchlosťou enzýmovej reakcie a koncentráciou substrátu, ktorý je po nich pomenovaný Michaelis–Mentenovej rovnica:
- v – rýchlosť enzýmovej reakcie
- Vmax – maximálna rýchlosť enzýmovej reakcie
- – koncentrácia substrátu
- KM – Michaelisova konštanta
V prípade enzýmov, ktoré vyžadujú viac substrátov, je možné jeden substrát držať v nadbytku a pokladať jeho koncentráciu za konštantnú. Takto je možné sledovať Michaelisovskú kinetiku daného enzýmu pre jeden konkrétny substrát.
Reakcie s viacerými substrátmi
Niektoré enzýmových reakcie vyžadujú viac než jeden subtrát. Typicky sú vyžadované dva substráty (napríklad tvorba kreatínfosfátu z kreatínu a ATP), ale môže ich byť i väčší počet (α-ketoglutarátdehydrogenázový komplex vyžaduje α-ketoglutarát, NAD+ a koenzým A, okrem ktorých sa v komplexe nachádza ešte i tiamíndifosfát, kyselina lipoová a FAD). U takýchto enzýmov potom nastáva otázka, v akom poradí sa jednotlivé substráty viažu na enzým a prípadne či na tomto poradí záleží.
Enzýmové reakcie vyžadujúce dva substráty sa dajú rozdeliť na dve kategórie:[1]
- Sekvenčné - najprv sa musia naviazať všetky substráty a až potom môže prebehnúť enzýmová reakcia
- Náhodný mechanizmus - nezáleží na poradí, v ktorom sa substráty viažu (napríklad kreatínkináza)
- Usporiadaný mechanizmus - poradie, v ktorom sa substráty viažu, je pevne dané (napríklad laktátdehydrogenáza)
- Nesekvenčné (ping-pongový mechanizmus[2]) - po naviazaní substrátu prebehne čiastočná enzýmová reakcia a uvoľní sa prvý produkt, na enzým sa potom viaže druhý substrát, ktorý sa uvoľní po druhej čiastočnej reakcii (napríklad aspartátaminotransferáza)
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ ENZYMY – enzymová katalýza. - ppt stáhnout online. slideplayer.cz, cit. 2021-11-30. Dostupné online.
- ↑ The "Ping-Pong" Mechanism online. Chemistry LibreTexts, 2013-10-02, cit. 2021-11-30. Dostupné online. (po anglicky)
Literatúraupraviť | upraviť zdroj
- VACÍK, J. - BARTHOVÁ, J. - PACÁK, J.: Přehled středoškolské chemie. Praha : SPN-pedagogické nakladatelství, 1999. 365 s. ISBN 80-7235-108-7
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Názvoslovie enzýmov (en)
- BRENDA (en)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk