Žehra
obec
Kostol sv. Ducha
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Nadmorská výška	426 m n. m.
Súradnice	48°58′00″S 20°47′00″V / 48,966667°S 20,783333°V / 48.966667; 20.783333
Rozloha	9,66 km² (966 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 679 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	277,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1245
Starosta	Jozef Mižigár[3] (DOBRÁ VOĽBA a Umiernení)
PSČ	053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ	526657
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421-53
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Žehra
Webová stránka: obec-zehra.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Žehra je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny na východnom úpätí Dreveníka.

Susedné obce

Dúbrava, Granč-Petrovce, Harakovce, Oľšavka, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy

Časti obce

• Hodkovce

Názov

Cudzie názvy obce

• Nemecký názov: Schigra
• Maďarský názov: Zsigra

Politika

Starostovia obce

1990 - 1996: Ján Novák (KDH)
1996 - 1998: František Hadušovský (HZDS)
1998 - 2002: Jozef Mižigar (ROISR)
2002 - 2006: František Hadušovský (ANO + HZDS + KSS + PSNS + SNS + SMER + SDA + SDĽ)
2006 - 2010: Marián Mižigár (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

1990 - 1994 - 12 poslancov
1994 - 1998 - 12 poslancov (9 ROISR, 3 KDH)
1998 - 2002 - 12 poslancov (7 ROISR, 4 KDH, 1 HZDS)
2002 - 2006 - 7 poslancov (6 ROISR, 1 HZDS)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869

Sčítanie 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Spišský hrad, zrúcanina stredovekého hradu formovaného od začiatku 13. storočia do 18. storočia.^[4] Je situovaný na travertínovej kope, prírodnej pamiatke, ktorá sa vypína asi dvesto metrov nad svoje okolie. Prvá písomná zmienka o župnom hrade na tomto mieste je z roku 1209. Skladá sa z Horného hradu, ktorého súčasťou je súbor palácov, ako románsky palác Kolomana Haličského^[5], kruhová veža, cisterna či hradná kaplnka^[6], Stredného hradu so zbrojnicou a kapitánskym domom a Dolného hradu s obrannými vežami a pevnôstkou Jána Jiskru. Ako jeden z mála hradov v Uhorsku odolal mongolskému vpádu v roku 1241. V nasledujúcom období bolo jeho opevnenie zdokonalené, aj vďaka práci majstrov zo severného Talianska. V druhej polovici 14. storočia vznikol stredný hrad. Po roku 1442 vznikla pevnôstka Jána Jiskru na Dolnom hrade. V roku 1465 získali hrad od Mateja Korvína Zápoľskí. V 16. storočí hrad patril Turzovcom a od roku 1639 jeho posledným majiteľom Čákiovcom, ktorí sa postupne presťahovali do nových kaštieľov v podhradí (Hodkovce a Bijacovce). Na hrade už sídlila len malá posádka. V roku 1780 hrad vyhorel a začal pustnúť.^[7] Ako pamiatkový objekt bol skúmaný už v 19. storočí. V roku 1966 tu prebehol rozsiahly archeologický výskum. Obnova hradu konzervačnou metódou prebiehala však až po druhej svetovej vojne, v roku 1985 bol sprístupnený verejnosti. Medzi sprístupnené priestory patrí kruhová veža Horného hradu, hradná kaplnka a priľahlý hradný palác.

• 

  Spišský hrad

• 

  Románsky palác

• 

  Vstupná brána

• 

  Detail Horného hradu

• 

  Hradná kaplnka

• Rímskokatolícky Kostol sv. Ducha, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1245-1275.^[8] Donátorom kostola bol miestny zemepán Ján Sigray. Veža bola doplnená na konci 13. storočia. Úpravami prešiel v poslednej štvrtine 14. storočia, keď vznikli hodnotné nástenné maľby v jeho interiéri. V roku 1380 bolo presbytérium zaklenuté klenbou na stredný stĺp, čím sa stal dvojloďovým. V rokoch 1563-1638 bol kostol evanjelický. V roku 1652 prešiel barokovou úpravou interiéru, v tomto období boli nástenné maľby zabielené. Sakristia bola postavená na mieste staršej v 18. storočí, podobne aj južná predsieň. Od roku 1870 boli postupne odkrývané nástenné maľby. Tie boli reštaurované v rokoch 1956-1959. Kostol je takmer intaktne zachovaná stredoveká stavba. Zo stredovekých detailov sa dochoval južný ešte románsko-gotický ústupkový portál s reliéfnymi rastlinnými motívmi na hlaviciach. V jeho tympanóne je maľba Ukrižovania z obdobia okolo roku 1340. Najstaršie maľby, okrem konsekračných krížov, sa nachádzajú v presbytériu. Ide o pašiový cyklus, na klenbe sú to postavy Ježiša, Madony, Abraháma a sv. Trojice v podobe postavy s troma tvárami. Ďalšie maľby sa nachádzajú na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a Živý kríž, ktorý zobrazuje ukrižovaného Krista na vetvovom kríži, obklopeného postavami Adama, Evy, Synagógy a Cirkvi a kľačiaceho donátora. Súčasťou interiéru je kamenná neskororománska krstiteľnica, renesančné epitafy Sigrayovcov osadené do podlahy kostola a súbor barokových oltárov a kazateľnice.^[9] Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami a oknami s lomeným oblúkom. Na východnom štíte lode je osadený kamenný kríž. Veža má zdvojené románske okná. Ukončená je charakteristickou rozmernou cibuľovou helmicou pokrytou šindľom. Nad presbytériom je malý sanktusník s barokovou helmicou. Okolo kostola sa nachádza kamenný obranný múr.

• 

  Kostol sv. Ducha

• 
• 
• 
• 

  Nástenná maľba nad portálom

• Kaštieľ Čákiovcov v časti Hodkovce, jednopodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím, z roku 1702.^[10] Staviteľom kaštieľa bol Štefan Čáki. V roku 1780 bol výrazne prestavaný za Emanuela Čákiho. V rokoch 1810-1820 bol klasicisticky prefasádovaný. Posledné severné krídlo bolo pristavané v historizujúcom duchu v roku 1860. Interiéry sú zaklenuté pruskými a korýtkovými klenbami. Do interiéru sa vstupuje vestibulom s kazetovou kupolou z roku 1815. Južnej reprezentatívnej fasáde dominuje štvorosový rizalit so vstupným schodiskom s balustrádou, ukončený prelamovaným štítom s reliéfnym erbom. Fasády staršej časti kaštieľa sú členené lizénami, pásovou rustikou a oknami so štukovými zrkadlami v suprafenestrách. Okolo kaštieľa sa nachádza anglický krajinársky park.

• Kaplnka sv. Kozmu a Damiána, súčasť areálu čákiovského kaštieľa, jednoloďová pôvodne baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1700. Kompletne prestavaná bola v rokoch 1800-1803. Súčasnú neogotickú podobu získala v roku 1855.^[11] Súčasťou kaplnky je krypta rodiny Čáki pristavaná k západnej strane kaplnky. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Krypta je členená opornými piliermi, kvádrovaním a oknami s profilovanými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Nad portálom ukončeným reliéfnou fiálou je erb Čákiovcov. Veža má oktogonálny pôdorys a je ukončená ihlancovou helmicou.

• 

  Kaštieľ v Hodkovciach

• 
• 

  Západné krídlo kaštieľa

• 

  Záhrada kaštieľa

• 

  Kaplnka sv. Kozmu a Damiána

Občianska vybavenosť

Farský úrad

• Rímskokatolícky úrad - Žehra 87
  
• Duchovný správca - ThDr. Radomír Bodziony PhD., farský administrátor^[12]

Školstvo

• I. Materská škola
• II. Materská škola - Žehra 48

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žehra

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka obce