Čoltovo
obec
Kostol Narodenia Panny Márie
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Rožňava
Región	Gemer
Nadmorská výška	199 m n. m.
Súradnice	48°29′41″S 20°22′26″V / 48,4948°S 20,3740°V / 48.4948; 20.3740
Rozloha	15,37 km² (1 537 ha)
Obyvateľstvo	470 (31. 12. 2024)
Hustota	30,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1291
Starosta	Ján Hubay (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ	049 12 (pošta Gemerská Hôrka)
ŠÚJ	525600
EČV (do r. 2022)	RV
Tel. predvoľba	+421-58
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Čoltovo
Webová stránka: coltovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Čoltovo (do r. 1927 Čoltová, do r. 1888 Nagycsoltó, maď. Csoltó) je obec na Slovensku v okrese Rožňava v regióne Gemer.

Leží na brehu rieky Slaná, 24 km od Rožňavy a 10 km od Tornale. Obcou prechádza cesta prvej triedy I/16 z Rimavskej Soboty do Rožňavy a trať 160 zo Zvolena do Košíc vybudovaná. Železničná zastávka Čoltovo je od r. 2013 neobsluhovaná. Centrum obce leží v nadmorskej výške 199 m. Celá obec leží v Rimavskej kotline na úpätí Slovenského krasu. Susedí s obcami Bohúňovo, Gemerská Panica, Dlhá Ves, Bretka a Gemer. Dominantou obce je gotický Kostol Narodenia Panny Márie zo začiatku 14. storočia.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1291, v ktorej sa obec spomína ako Chokothow. Neskôr sa uvádzajú názvy Cholto a Choltow. Rodina Basó vlastnila v roku 1405 dve časti obce - Malé a Veľké Čoltovo. Malé Čoltovo, Kis-Csoltó, sa spomína v r. 1479 ako samostatná obec až do začiatku 19. storočia, kedy sa spojila s Veľkým Čoltovom.

V roku 1566 bol obec vážne poškodená Turkami. V roku 1682 bola obec vypálená Poľsko-litovskou armádou a ostala takmer vyľudnená. V noci z 25. na 26. novembra 1706 tu prespal v dome Gábora Basó František Rákoci II. V roku 1755 mala obec iba 9 obyvateľov, ale podarilo sa ju znova osídliť. V roku 1828 malo Čoltovo 563 obyvateľov a 76 domov, väčšina z obyvateľov pracovala v agrikultúre alebo murárstve.

Fényes Elek vo svojom diele spomína, že v polovici 19. storočia malo Čoltovo na konci obce práčovňu, na rieke Slaná postavený mlyn a dve krčmy na oboch koncoch obce. V roku 1910 malo Čoltovo 571 obyvateľov, väčšina z nich sa hlásila k maďarskej národnosti.

Obec do roku 1920 patrila Maďarsku, medzi rokmi 1938 a 1945 bola taktiež súčasťou Maďarska.

Do roku 1960 patrilo Čoltovo do okresu Šafárikovo, po jeho zrušení patrí do okresu Rožňava.

V roku 1967 sa začali práce na regulácii toku rieky Slaná medzi Čoltovom a Tornaľou.

Počas Viedenskej Arbitráže, keď obec pripadla Maďarsku, v nej žilo 564 obyvateľov, z toho 20 bolo židovského pôvodu. V kronikách Yad Vashem sa spomínajú židovské rodiny Hershkovitz, Fridman, Glatter a Friedmann. Židia z Čoltova boli pravdepodobne zhromaždený v gete v Tornali alebo Rimavskej Seči, odkiaľ boli presunutí a v Salgotariáne 12.06.1944 naložení do dobytčích vagónov smerujúcich do koncentračných táborov. Väčšina z nich má uvedený dátum úmrtia v plynových komorách 15.06.1944, kedy dorazili prvé transporty do Auschwitzu. Jedna z rodín, Glatterovci, zahynuli v koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Jeden zahynul v r. 1945 v Budapešti a jeden z preživších odišiel do Montrealu v Kanade.

Obec bola dejiskom stretu nacistickej a sovietskej armády pri oslobodzovaní regiónu Gemer. Boje sa odohrali najmä od 19.12.1944, kedy vstúpili do Tornale prví sovietski vojaci. Večer predtým, 18.12.1944, ustúpili nacisti do kopcov nad Behyncami, Gemerom, Bretkou a Čoltovom. Vytvorili si tam zákopy, guľometné hniezda a z výšky mali dobrý prehľad, ako postupuje II. ukrajinský front v údolí rieky Slaná. Nacisti si teda vytvorili zákopy v západnej časti obce, v miestach nad dnešnými kameňolomami. Sovieti sa zakopali vo východnom katastri obce na začiatku lesa pod vedením maršala Malinovského. Boje trvali približne 3 týždne, až kým obec nebola oslobodená 12.1.1945. Sovietske zákopy sú dodnes jasne viditeľné a pri troche šťastia sa dajú nájsť aj pozostatky výbavy vojakov. Počas vojny bola zostrelená veža rímskokatolíckeho kostola.

V roku 2011 žilo v obci 485 obyvateľov, väčšina z nich maďarskej národnosti, okrem nej Slováci a Rómovia. 371 obyvateľov sa hlásilo ku katolíckej viere, 29 k reformovanej cirkvi, 26 k evanjelickej cirkvi a.v., 3 svedkovia jehovovi, 1 žid a 33 bez vierovyznania.

Podľa sčítania obyvateľov z r. 2021 žilo v obci 360 Maďarov, 76 Slovákov, 30 Rómov a 11 obyvateľov iných národností.

• Rímskokatolícky kostol narodenia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Vznik tohto kostola môže súvisieť s významným gemerským rodom pánov z Čoltova. Stavba bola upravená v 17. a 18. storočí. Kostol utrpel značné škody počas druhej svetovej vojny, keď bola zničená pôvodná veža. Súčasná je novopostavená po vojne. Posledná obnova stavby sa uskutočnila v rokoch 2000 – 2004 z podnetu vtedajšieho administrátora RKC farnosti v Čoltove Dr. Petra Greča, ktorý sa aktívne podieľal na tejto obnove. Z gotických detailov sa v interiéri sa nachádza víťazný oblúk, portál do sakristie v tvare oslieho chrbta a pastofórium. Z barokovej prestavby pochádza neskorobarokový oltár Panny Márie. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s čiastočne prezentovanými osteniami a opornými piliermi. Priečelie je členené pilastrami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami, vertikálne lizénami a ukončená novodobou ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol narodenia Panny Márie
• 
• 
  Detail gotického ostenia okna
• 

• Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z roku 1783. Upravovaný bol v roku 1840. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica s polygonálnym parapetom s kartušami. Fasády kostola sú členené lizénami, priečeliu dominuje rizalit so vstupom ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.

• 
  Reformovaný kostol
• 

Erb obce je neskorogotický. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z prvej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1729 je uložený v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici na písomnosti z roku 1781. Pečať s kruhopisom SIGILLUM POS. CSOLTO A.D. 1729 je delená. V hornom poli sú vyobrazené dve postavy koscov, jedna s kosou a druhá s kosákom v ruke. V dolnom poli sú vyobrazené dva snopy obilia. V archíve je dochovaný aj iný odtlačok typária datovaný tým istým rokom, obsahujúci ten istý pečatný obraz, bez zreteľného delenia pečatného poľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, autentickosť a vek tohto znamenia, bolo odporúčané, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

V obci sa nachádza obecný cintorín s pamätníkom padlých vojakov I. a II. svetovej vojny. Prvý pamätník vznikol ešte v roku 1922, kedy tu boli pochovaní piati vojaci: dvaja československej, dvaja maďarskej a jeden neznámej národnosti. V minulosti sa v tesnej blízkosti obecného cintorína na parcele č. 8 nachádzal aj židovský cintorín. V roku 2010 boli ešte viditeľné náhrobné kamene, avšak po úpravách majiteľa pozemku boli zlikvidované.

Partnerskou obcou je maďarská obec Korom.

Cez obec v minulosti pretekal potok. Do obce vstupoval pri dnešnom dome č. 58, pretekal pozdĺž ulice až po dom č. 46, popri reformovanom kostole. Ďalej pokračoval na sever, popred dnešnú základnú školu a pri dome č. 122 sa vlieval do Slanej.

Pred reguláciou sa na koryte rieky Slaná nachádzal ostrov tvaru písmena D s rozmermi cca 120 x 60 m.

V blízkosti obce sa nachádza niekoľko unikátnych prírodných a kultúrnych pamiatok:

• Jaskyňa Domica
• Gombasecká jaskyňa zapísaná v UNESCO
• Jaskyňa Peško
• Národný park Slovenský Kras
• Náučný chodník - Prielom rieky Muráň, zrúcanina gotického kostolíka, bunker z 30. rokov 20. storočia a kúpalisko v Bretke
• Zrúcanina hradu Gemer z 12. storočia, ktorú v r. 1458 dal zbúrať kráľ Matej Korvín
• Ruiny Plešiveckého hradu, baroková zvonica a gotický kostol v Plešivci
• Park Zoltánka s romantickou zrúcaninou hradu v Tornali
• Banícke múzeum a mestská veža v Rožňave

V obci sa nachádza základná škola pre 1. - 4. ročník s vyučovacím jazykom maďarským. V Čoltove pôsobí občianske združenie Ödönyiho Rómovia, hudobná skupina Rozmaring a tanečná skupina Jázmin. ¹¹

V obci sa nachádzajú potraviny, OMV a zastávka regionálnych autobusov. Na rieke Slaná bola postavená malá vodná elektráreň, ktorá sa vyznačuje svojou ekologickosťou a šetrnosťou voči potrebám vodných živočíchov, najmä kaprom. ¹²

Sústava kameňolomov nad obcou zabezpečuje ťažbu, výrobu a predaj drveného kameniva pre betonárky, obalovačky asfaltových zmesí, diaľničné a inžinierske stavby a reguláciu vodných tokov.

• Oficiálna stránka obce: https://www.coltovo.sk/
• Profil gotického kostola: Apsida.sk
• Čoltovo na mape z r. 1955

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.