Oravský Podzámok
obec
Oravský hrad
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Dolný Kubín
Región	Orava
Časti	Široká, Dolná Lehota
Vodný tok	Orava
Nadmorská výška	511 m n. m.
Súradnice	49°15′45″S 19°22′03″V / 49,2623689°S 19,3674139°V / 49.2623689; 19.3674139
Rozloha	35,25 km² (3 525 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 354 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	38,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1267/1559
Starosta	Jozef Záhora[3] (nezávislý)
PSČ	027 41
ŠÚJ	509957
EČV (do r. 2022)	DK
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Oravský Podzámok 61
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	589 32 21
Fax	589 32 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Oravský Podzámok (maď. Árvaváralja, nem. Unterschloss) je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.

• Oravský Podzámok
• Široká
• Dolná Lehota

Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín.

Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku.

Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, bývalé, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, OFZ, a. s.).

Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.

Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.

• Oravský hrad, súbor historických objektov z obdobia od 13. do 17. storočia. Delí sa na Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Horný hrad, čiže citadela, je pôvodne najstaršia časť komplexu. Slúžil ako účelový obranný objekt, skladisko zásob, ale mal pôvodne aj ubytovacie kapacity. V druhej polovici 16. storočia bol výrazne prestavaný za Františka Turzu. Stredný hrad zahŕňa Korvínovský palác, stredovekú stavbu na pôdoryse písmena L, ktorá vznikla v 13. storočí a výrazne bola upravená v rokoch 1534-1545, z tohto obdobia pochádza aj vedľajší neskorogotický palác Jána z Dubovca a obytná hranolová veža. Dolný hrad tvorí Turzov palác, pozdnegotická stavba z obodobia po roku 1474, renesančne upravená, jednoloďová kaplnka sv. Michala, neskorogotická stavba s podkovoviným záverom z rovnakéhokého dobia, ďalej západná a východná bašta, administratívne a fortifikačné objekty.^[5]

• 
  Letecký pohľad na hrad
• 
  Horný hrad z nádvoria
• 
• 
• 
  Kaplnka sv. Michala
• 
  Dolný hrad

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová empírová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1831. Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Nachádza sa tu oltár sv. Jána nepomuckého z roku 1800.^[6]
• Stará pošta, klasicistická dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prelomu 18. a 19. storočia.^[7]
• Renesančná administratívna budova, dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku 1600. Presatavaná bola na prelome 17. a 18. storočia.^[8] Fasáda budovy je jednoduchá, okná sú lemované jednoduchými šambránami, strecha je šindľová. Do dvora je orientovaná stĺpová arkáda. V súčasnosti slúži ako sídlo Oravského múzea.
• Stará prefektúra, obdĺžniková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou z roku 1797.^[9] Stavbe dominuje trojosový rizalit ukončený atikou so sochárskou výzdobou. Fasády sú členené lizénovými rámami a pilastrami na rizalite. Okná sú lemované šambránami s klenákmi, na rizalite segmentovo ukončené. V objekte sa v súčasnosti nachádza Múzeum historického lesníctva na Orave.
• Hotel Oravan, klasicistická trojkrídlová dvojpodlažná stavba z prvej tretiny 19. storočia. Prestavaný bol v 90. rokoch 19. storočia. Ide o trojtraktovú stavbu. Objekt má trojosový portikus, fasády sú členené pilastrami.^[10]

• 
  Kostol sv. jána Nepomuckého
• 
  Historická budova pošty
• 
  Renesančná administratívna budova
• 
  Stará prefektúra
• 
  Hotel Oravan

• Daniel Paulini († 1623), evanjelický farár, náboženský spisovateľ a filozof
• Ján Sinapius-Horčička (* 1625 – † 1682), evanjelický farár a spisovateľ
• Milan Janák (* 1910 – † 1982), ekonóm
• František Paňák (* 1908 – † 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ

• Jozef Benický (* 1903 – † 1959), prozaik a notár ^[11]

• Oficiálna stránka obce

• Oravský hrad

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok