Rastlinné bunky s viditeľnými chloroplastami.

Plastidy sú membránové organely rastlinných buniek a rias.

Plastidy vznikli primárnou endosymbiózou, preto sú obalené dvojitou membránou a majú vlastnú plastidovú DNA. Je to pomerne rôznorodá skupina organel. Nové plastidy vznikajú delením starých, alebo premenou z proplastidu. Aj jednotlivé typy plastidov sa môžu vzájomne premieňať. Dedia sa vždy maternálne, spermia plastidov obsahuje len veľmi málo.

Typy plastidov

• Proplastid je nezrelý plastid. Nie je farebný, možno ho nájsť v bunkách delivých pletív a v mladých bunkách. Počas diferenciáce a zrenia bunky sa mení na niektorý z ďalších typov plastidov.
• Chromoplasty sú plastidy, ktoré obsahujú farebné pigmenty.
  • Chloroplasty sú podskupinou chromoplastov a obsahujú fotosynteticky aktívne farbivá. Okrem chlorofylov to môžu byť aj ďalšie, podľa ktorých rozoznávame špeciálne typy chloroplastov:
    • Rodoplast je dočervena sfarbený plastid obsahujúci fykoerytrín (červené) a fykocyanín (modré farbivo). Nájdeme ich napríklad u červených rias (Rhodophyta).
    • Feoplast je plastid, ktorý obsahuje chlorofyl a hnedé farbivo fukoxantin, možno ho nájsť v hnedých riasách (Phaeophyta).
  • Vlastný chromoplast: Je to žltý alebo červený plastid. Sám nie je schopný fotosyntézy, obsahuje len pomocné pigmenty. To sú karotenoidy a xantofyly. Nachádzajú sa predovšetkým v kvetoch a plodoch, alebo v starých bunkách. Chránia fotosystémy pred prebytočnou energiou a to tak, že za spotreby energie odbúravajú karotenoidy na xantofyly.
• Leukoplast je bezfarebný plastid. Jeho funkcia je zásobná.
  • Proteinoplast je plastid obsahujúci proteíny.
  • Amyloplast je plastid, v ktorom sa ukladá škrob. Škrobové zrná sú často charakteristické pre daný druh rastliny a využívajú sa pri určovaní.
  • Elaioplast obsahuje vo väčšom množstve oleje.