Biologická membrána - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Biologická membrána

Biologická membrána (iné názvy: biomembrána, membrána, bunková membrána; s dôrazom na všeobecnú jednotnosť jej štruktúry aj: jednotková membrána, elementárna membrána, membránová jednotka, z angl. unit membrane) je stavebný a funkčný prvok všetkých buniek a súčasť veľkého počtu organel, ktorý pozostáva prevažne z tukov a bielkovín. Má veľa rôznych funkcií, najmä funkciu semipermeabilnej membrány, ako aj regulátora špecifickej látkovej výmeny medzi bunkou a jej okolím resp. medzi rôznymi reakčnými priestormi vnútri bunky.

Druhy

Podľa funkcie a štruktúry existujú tieto druhy biologickej membrány:

Rôzne druhy biomembrán sa do seba môžu navzájom premieňať, pričom sa postupne menia aj enzýmy v nich a zloženie ich lipidov. Napríklad z membrán Golgiho vačkov vznikajú pri tvorbe bunkových platničiek rastlinnej bunky nové plazmatické membrány dvoch dcérskych buniek. Takisto dokážu niektoré baktérie a ryby prispôsobiť zloženie svojich biomembrán teplotám okolia.

Zloženie

Základná štruktúra všetkých biomembrán je pomerne podobná, preto sa označujú aj jednotková membrána/elementárna membrána/membránová jednotka (angl. „unit membrane“). Hrúbka je 5-10 nm. Od roku 1925 sa predpokladá, že pozostávajú z lipidovej dvojvrstvy. V elektrónovom mikroskope sa javia biomembrány trojvrstvovo:

  • osmiofóbna alebo hydrofóbna vrstva: stredná vrstva, ktorá je opticky priepustná pre elektróny, a preto svetlá
  • osmifilné alebo hydrofilné vrstvy: okrajové vrstvy, ktoré sú tmavé.

Pri veľkom zväčšení vidno v biomembráne väčšie okrúhle útvary nerovnomernej veľkosti a dispozície – sú to veľmi pravdepodobne bielkoviny, najmä enzýmy.

Samotná membrána teda zrejme pozostáva z lipidov, prevažne fosfolipidov, napr. lecitínu. Ich molekuly pozostávajú z hydrofóbnej časti (uhľovodíky – zvyšky mastných kyselín) a hydrofilnej časti (napr. zvyšky fosfátov, cholín). Pri nízkych teplotách sú uhľovodíky usporiadané na spôsob kryštálovej mriežky a membrána má vtedy želatínovú konzistenciu, pri fyziologických teplotách sú membrány tekuto kryštalické, čo je spôsobené obrovskou rýchlosťou pohybu molekúl lipidov. Pomer hmotnosti proteínov a lipidov je 1:4 až 4:1.

Jednotlivé druhy membrán sa spravidla odlišujú najmä rozličnými enzýmami, ktoré obsahujú. Membrány s malým počtom proteínových útvarov sú tzv. štruktúrne membrány, ostatné sú tzv. funčné membrány (napríklad vnútorná membrána mitochondrií).

Model tekutej mozaiky

Na týchto a iných výsledkoch moderného molekulárneho výskumu je založený tzv. model tekutej mozaiky, ktorého autori sú S. J. Singer a G. L. Nicolson (Science 1971, 1972). Podľa tohto modelu je cytoplazmatická membrána tvorená fosfolipidmi, ktoré sú usporiadané do dvoch vrstiev. Jednotlivé molekuly fosfolipidov sú orientované hydrofilnými (polárnymi) alifatickými reťazcami na povrch membrány a hydrofóbnymi (nepolárnymi) koncami do vnútra membrány. Každá biomembrána má preto hydrofilné jadro a dva hydrofóbne povrchy:

  • vnútorný – orientovaný dovnútra bunky, organely alebo kompartmentu
  • vonkajší – orientovaný navonok bunky, organely alebo kompartmentu

Jednotlivé molekuly sú v membráne uložené voľne, môžu sa pohybovať a preto je membrána pri fyziologických teplotách viskózna a tento model sa nazýva tekutý. Mieru fluidity membrány ovplyvňuje jej zloženie z rôznych typov fosfolipidov, alebo prítomnosť molekúl, ktoré ako keby zrieďovali hustú hydrofóbnu vrstvu fosfolipidových reťazcov. V prípade eukaryotických buniek je to najmä cholesterol, v prokaryotických membránach sú to hopanoidy.

Okrem tukov (lipidov) sa v biomembráne nachádzajú bielkoviny (proteíny) s rozličnou štruktúrou a funkciou, ktoré sú ponorené rôzne hlboko do vrstvy lipidov. Na základe toho rozoznávame proteíny

  • povrchové (tiež periférne) – nachádzajú sa z veľkej časti na povrchu membrány z vnútornej alebo vonkajšej strany,
  • integrálne – nachádzajú sa pevne ukotvené v membráne alebo na povrchu membrány z vnútornej alebo vonkajšej strany
  • transmembránové – prenikajú celou dvojvrstvou a majú povrchové časti na vonkajšej aj vnútornej strane membrány

Bielkoviny sú v membráne často nerovnomerne rozložené - podľa toho, aké majú príslušné časti membrány funkcie.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Biologická membrána





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk