Pes dingo

	Dingo austrálsky
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)	suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)	psovité (Canidae)
Podčeľaď (subfamilia)	Caninae
Rod (genus)	Canis
Druh (species)	vlk dravý (Canis lupus)
Poddruh/Plemeno (subspecies)	dingo austrálsky (Canis dingo)
Vedecký názov
	Canis dingo; Meyer, 1793
Synonymá
	Canis familiaris dingo, Canis familiaris
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Dingo austrálsky^[2] (iné názvy: pes dingo^[3]^[4]^[5], vlk dingo^[6], dingo^[7]; lat. Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo) je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka dravého Canis lupus dingo, niekedy ako samostatný druh Canis dingo alebo ako poddruh psa domáceho Canis familiaris dingo.

Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10 000 rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch. Loví raz denne za súmraku. Loví králiky, hlodavce, malé kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa živí aj ovocím, časťami rastlín a zdochlinami. Mladé samce bývajú samotárske a potulné. Dospelí dingovia obvykle tvoria ustálené svorky, ale tam, kde je populácia riedka a silno roztrúsená, žijú skôr v pároch. Pária sa v júni až auguste. Šteňatá sa narodia približne za 9 týždňov po spárení. Samici sa môže narodiť až deväť šteniat. Mláďatá sú schované v brlohu pod zemou, z ktorého prvýkrát vylezú po troch týždňoch od narodenia. Po ôsmich týždňoch opúšťajú brloh úplne. Mladých dingov na cestách najprv sprevádzajú dospelí, v troch až šiestich mesiacoch sa úplne osamostatnia.

Pôvod

Pomocou genetickej analýzy bolo preukázané, že pes dingo sa izolovane vyvíjal v Austrálii počas asi 5 000 rokov a bol do nej pravdepodobne zavlečený pravekými ľuďmi prichádzajúcimi do Austrálie z juhovýchodnej Ázie.^[8]

Základné informácie

dĺžka: 0,72 – 1,1 m
chvost: 21 – 36 cm
hmotnosť: 9 – 21,5 kg
dĺžka života vo voľnej prírode: 8 – 10 rokov
dĺžka života v zajatí: až 14 rokov

Referencie

↑ Corbett, L.K. 2008. Canis lupus ssp. dingo. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T41585A10484199. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T41585A10484199.en. Prístup 13. marec 2019.
↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.
↑ STANĚK, V. J., BLICHA, J.. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 488
↑ Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 381
↑ Kynologická revue: magazín chovateľov a priateľov psov. Veľká Ida: Vydavateľstvo S.T.E.R., 2014, 25(4). S. 6
↑ HERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000. S. 98
↑ dingo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 390.
↑ Matkou psů dingo byla fena čínského domestikovaného psa . osel.cz, . Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dingo austrálsky

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dingo na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Corbett, L.K. 2008. Canis lupus ssp. dingo. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T41585A10484199. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T41585A10484199.en. Prístup 13. marec 2019.

[2] LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6.

[3] STANĚK, V. J., BLICHA, J.. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1979, S. 488

[4] Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 381

[5] Kynologická revue: magazín chovateľov a priateľov psov. Veľká Ida: Vydavateľstvo S.T.E.R., 2014, 25(4). S. 6

[6] HERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000. S. 98

[7] . In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 390.

[8] Matkou psů dingo byla fena čínského domestikovaného psa . osel.cz, . Dostupné online. (po česky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

1

z d u čeľaď psovité
	líška polárna (Alopex lagopus) líška krátkouchá (Atelocynus microtis) šakal šikmopásy (Canis adustus) šakal zlatý (Canis aureus) dingo austrálsky¹ (Canis dingo) pes domáci (Canis lupus familiaris) kojot prériový (Canis latrans) šakal tmavochrbtý (Canis mesomelas) vlk sivočervený (Canis rufus) vlk etiópsky (Canis simensis) líška maikong (Cerdocyon thous) dhoul červený (Cuon alpinus) vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus) pes hyenovitý (Lycaon pictus) psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) pes ušatý (Otocyon megalotis) líška horská (Pseudalopex culpaeus) líška pampová (Pseudalopex griseus) líška Azarova (Pseudalopex gymnocercus) líška sečurská Pseudalopex sechurae líška popolavá Pseudalopex vetulus pes pralesný (Speothos venaticus) líška červenosivá (Urocyon cinereoargenteus) líška ostrovná (Urocyon littoralis) líška bengálska (Vulpes bengalensis) líška Blanfordova (Vulpes cana) líška kapská (Vulpes chama) líška korzak (Vulpes corsac) líška tibetská (Vulpes ferrilata) líška bledohnedá (Vulpes pallida) líška piesočná (Vulpes rueppelli) líška svižná (Vulpes velox) líška hrdzavá (Vulpes vulpes) líška fenek (Vulpes zerda)
^1 často považovaný iba za poddruh druhu Canis lupus