Šakal zlatý

	Šakal zlatý
	; Poddruh Canis aureus indicus, Národný park Kanha, India
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	mäsožravce (Carnivora)
Podrad (subordo)	suchozemské (Fissipedia)
Čeľaď (familia)	psovité (Canidae)
Rod (genus)	Canis
Druh (species)	šakal zlatý (; Canis aureus)
Vedecký názov
	Canis aureus; Linnaeus, 1758
	; Mapa rozšírenia šakala zlatého v Ázii a v Európe
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Šakal zlatý alebo staršie šakal obyčajný^[2]; (lat. Canis aureus) je druh z čeľade psovitých.

Opis

Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm, chvost má dlhý 20 – 30 cm a váži okolo 7 – 15 kg. Srsť ma bledožltú, zlatistú alebo svetlohnedú. Brucho je hnedkasté a chrbát sivší. Niekedy vyzerá ako Nemecký ovčiak.

Výskyt^[3]3">upraviť | upraviť zdroj

Šakal zlatý obýva severnú a severovýchodnú Afriku, juhovýchod Európy, Blízky východ a južnú Áziu, konkrétne štáty: Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Bahrajn, Bhután, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Stredoafrická republika, Chorvátsko, Džibutsko, Egypt, Eritrea, Etiópia, Grécko, India, Irán, Irak, Izrael, Jordánsko, Keňa, Kuvajt, Libanon, Líbya, Mali, Mauritánia, Maroko, Mjanmarsko, Nepál, Niger, Nigéria, Omán, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Senegal, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Sýria, Tanzánia, Thajsko, Tunisko, Turecko,Turkmenistan, Spojené Arabské Emiráty, Vietnam, Západná Sahara, Jemen.

V posledných rokoch sa šakal zlatý rozšíril aj do Slovinska, Maďarska, Ukrajiny, Rakúska a tiež na Slovensko.

Výskyt na Slovenskuupraviť | upraviť zdroj

Šakal zlatý je v zozname cicavcov Slovenska od roku 1947, prvý známy doklad o jeho výskyte na Slovensku pochádza z roku 1989, keď bol ulovený jeden jedinec pri obci Čierna v okrese Trebišov. Ďalšie údaje o výskyte šakala mali tiež pochádzať z južného Slovenska (1995 Zlaté Moravce; 1996 Gabčíkovo, 1997 Veľký Krtíš). V roku 2016 sa na celom Slovensku početnosť druhu odhadovala na 155 jedincov. Šakal zlatý nie je na Slovensku chráneným druhom, jeho lov je povolený od 1. augusta do konca februára.^[4]^[5] Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6% rozlohy Slovenska).^[2]

Správanieupraviť | upraviť zdroj

Tento druh sa zdržuje do párov, hlavne v období rozmnožovania, ale v lokalitách s veľkou ponukou potravy, ako sú napríklad odpadkové skládky, blízko ľudských sídel, vytvárajú svorky zložené až z 20 jedincov.

Rozmnožovanieupraviť | upraviť zdroj

Obdobie párenie trvá 26 - 28 dní, začína približne od 15. januára a trvá do 15. februára.^[2] Gravidita trvá 60^[2] – 63 dní, po nich vrhne samica 1 až 9 mláďat (priemerne je ich 5 – 6, v Bulharsku 4,6 - 6,0^[2]). Potomkov odchováva v nore, niekedy v húštine krovín či v trstine.^[2] Po 8 – 10 týždňoch prechádzajú mláďatá z mliečnej na pevnú stravu. V tomto veku, ale ešte nie sú schopné loviť, preto im rodičia alebo starší súrodenci po návrate z lovu vyvrhujú potravu. Mláďatá žijú s rodičmi najmenej 1 rok.^[2]

Poddruhy^[6]upraviť | upraviť zdroj

Rozoznávame 13 poddruhov šakala zlatého.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

↑ IUCN Red list 2021.3. Prístup 9. decembra 2021.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko & Michal Stanko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Šakal obyčajný (zlatý) - Canis aureus, s. 423 - 425.
↑ Jhala, Y.V. & Moehlman, P.D. 2008. Canis aureus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Downloaded on 24 November 2011. (po anglicky)
↑ Šakal zlatý – súčasť našej fauny online. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2020-09-11, cit. 2022-05-14. Dostupné online.
↑ TASR. Šakal zlatý nie je na Slovensku exotikou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-17. Dostupné online cit. 2022-05-14.
↑ Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šakal zlatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Šakal zlatý

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] IUCN Red list 2021.3. Prístup 9. decembra 2021.

[CicavceSK-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko & Michal Stanko. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Šakal obyčajný (zlatý) - Canis aureus, s. 423 - 425.

[3] Jhala, Y.V. & Moehlman, P.D. 2008. Canis aureus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Downloaded on 24 November 2011. (po anglicky)

[4] Šakal zlatý – súčasť našej fauny online. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2020-09-11, cit. 2022-05-14. Dostupné online.

[5] TASR. Šakal zlatý nie je na Slovensku exotikou. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-09-17. Dostupné online cit. 2022-05-14.

[6] Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

1

z d u čeľaď psovité
	líška polárna (Alopex lagopus) líška krátkouchá (Atelocynus microtis) šakal šikmopásy (Canis adustus) šakal zlatý (Canis aureus) dingo austrálsky¹ (Canis dingo) pes domáci (Canis lupus familiaris) kojot prériový (Canis latrans) šakal tmavochrbtý (Canis mesomelas) vlk sivočervený (Canis rufus) vlk etiópsky (Canis simensis) líška maikong (Cerdocyon thous) dhoul červený (Cuon alpinus) vlk hrivnatý (Chrysocyon brachyurus) pes hyenovitý (Lycaon pictus) psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides) pes ušatý (Otocyon megalotis) líška horská (Pseudalopex culpaeus) líška pampová (Pseudalopex griseus) líška Azarova (Pseudalopex gymnocercus) líška sečurská Pseudalopex sechurae líška popolavá Pseudalopex vetulus pes pralesný (Speothos venaticus) líška červenosivá (Urocyon cinereoargenteus) líška ostrovná (Urocyon littoralis) líška bengálska (Vulpes bengalensis) líška Blanfordova (Vulpes cana) líška kapská (Vulpes chama) líška korzak (Vulpes corsac) líška tibetská (Vulpes ferrilata) líška bledohnedá (Vulpes pallida) líška piesočná (Vulpes rueppelli) líška svižná (Vulpes velox) líška hrdzavá (Vulpes vulpes) líška fenek (Vulpes zerda)
^1 často považovaný iba za poddruh druhu Canis lupus