A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Paj-chua (iné názvy: paj-chua-wen, nová literárna čínština[1][2], (nová) spisovná čínština[3], (písaná) hovorová čínština; po čínsky čín. 白话(文) - pchin-jin: báihuà(wèn) - paj-chua(-wen) - "paj-chua" znamená „hovorová reč“ či „reč zrozumiteľná na počúvanie“; paj-chua wen znamená „zápisy v hovorovej reči“) je čínsky literárny (teda písaný) jazyk spočívajúci v jazyku (resp. štýle, registri) blízkom hovorovému jazyku. Paj-chua-wen začal vznikať zhruba v 7./10. stor. po Kr., dotvorený bol v 15. storočí. Používal sa paralelne k druhému čínskemu literárnemu jazyku nazývanému dnes klasická čínština. Význam paj-chua vzrástol v 20. storočí (presnejšie po Májovom hnutí 1919), pretože od dvadsiatych rokov 20. storočia je najpoužívanejším písaným jazykom (či štýlom) v Číne (úplne vytlačil a nahradil klasickú čínštinu) a dnes oficiálne tvorí gramatickú a idiomatickú časť súčasnej spisovnej čínštiny (=moderná štandardná čínština, pchu-tchung-chua). Jazyk paj-chua (a teda aj gramatika a idiómy súčasnej spisovnej čínštiny) je dnes založený prevažne (ale nie výlučne) na severných (čiže mandarínskych) dialektoch čínštiny. [4][2][5][6][3]
Slovo paj-chua
Slovo paj-chua (bez wen) ako také má v čínštine aj iné významy - všeobecne označuje hovorový jazyk či reč zrozumiteľnú na počúvanie a napr. najmä do 19. stor. sa ním v podstate označovali niektoré konkrétne nadregionálne čínske dialekty, napr. štandardná kantončina.[4][2][6]
Dejiny
Za vlády dynastie Čou (vládla do 221 pred Kr.) bola klasická čínština hovoreným aj písaným jazykom. Od obdobia dynastie Čchin (221-206 pred Kr.) sa však hovorový jazyk vyvíjal a začal sa odlišovať od písaného. Od obdobia dynastií Tchang (618-907 po Kr.) a Sung (960-1279 po Kr.) sa na písanie niektorých textov začal používať jazyk blízky hovorovej reči. Takéto texty dnes označujeme ako paj-chua(-wen), vtedy sa označovali ako pien-wen (變文) a blízkosť hovorovému jazyku mala zabezpečiť ich väčšie rozšírenie medzi obyčajnými ľuďmi, ktorí klasickému jazyku nerozumeli. V období dynastií Ming (1368-1644) a Čching (1644-1911) sa rozšírilo používanie hovorového jazyka do rôznych typov písomníctva, klasický jazyk však ostal úradným písomným jazykom.
Skutočný význam získal jazyk paj-chua až po vypuknutí Hnutia štvrtého mája (=Májového hnutia) v roku 1919, keď ho začali presadzovať poprední intelektuáli, učenci a reformátori, najmä Chu Š’ a Lu Sün. Klasická čínština bola vnímaná ako brzda vzdelania, literatúry a hospodárskeho a sociálneho pokroku. Paj-chua sa stal mainstreamovou záležitosťou a zo západných jazykov prebral interpunkciu a arabské číslice. Od konca 20. rokov 20. storočia sú takmer všetky knihy, noviny, časopisy a dokumenty písané v paj-chua.[7]
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baihua na francúzskej Wikipédii.
Ďalšie zdroje
- ↑ GENZOR: Jazyky světa
- ↑ a b c KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 208-209.
- ↑ a b SEHNAL, D. Čínský jazyk nebo čínské jazyky? 2006
- ↑ a b Зограф И.Т.. Байхуа . synologia.ru, . Dostupné online.
- ↑ Baihuawen: Its Origins and Significance Fifth Annual Conference of European Association of Taiwan Studies Táňa Dluhošová Institute of East Asian Studies, Charles University
- ↑ a b GOLDMAN, Merle. Modern Chinese Literature in the May Fourth Era. : Harvard University Press, 1977. 464 s. ISBN 978-0-674-57911-8. S. 19-20.
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 307, 313, 314, 316.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk