A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Klasická čínština je:
- v užšom zmysle (po čínsky: 古文 - slovenský prepis: ku-wen - pchin-jin: gǔwén - doslova „starý text“): jazyk klasickej čínskej literatúry obdobia bojujúcich štátov a dynastie Chan (t. j. 5. storočie pred Kr. až 3. storočie po Kr.), písaná forma starej čínštiny;
- v širšom zmysle: klasická čínština v užšom zmysle a po nej nasledujúca tzv. stará (alebo klasická) literárna čínština[1] (iné názvy: literárna čínština v užšom zmysle, wen-jen[1]). Stará literárna čínština (po čínsky 文言文 - slovenský prepis: wen-jen-wen - pchin-jin: wényánwén - doslova „písaný text“; skrátene 文言 - wen-jen) je tradičná forma zápisu čínštiny založená na napodobnení jej klasickej formy; používala sa ako prevažujúca forma zápisu čínštiny od 3. stor. po Kr. až do začiatku 20. storočia, keď ju vytlačila paj-chua (=nová literárna čínština), písaná forma štandardnej hovorenej čínštiny.
Klasická čínština v širšom zmysle
Klasická čínština v širšom zmysle je jazyk, ktorý sa do začiatku dvadsiateho storočia používal v čínskom, ale aj japonskom, kórejskom a vietnamskom písomníctve. Od súčasneho jazyka sa líši najmä gramatikou a prevahou jednoslabičných slov (v súčasnej čínštine prevládajú dvojslabičné slova, i keď existujú aj jedno-, troj-, či dokonca aj štvorslabičné slová). V rámci typológie sa klasická čínština v širšom zmysle uvádza ako klasický prípad izolujúceho jazyka.
Klasická čínština v širšom zmysle je založená na jazyku starovekých čínskych literárnych diel, hlavne textov pochádzajúcich z doby dynastie Chan (tento jazyk sa v čínštine označuje ako ku-wen čín. 古文 - pchin-jin: gǔwén). Vzhľadom na evolúciu fonológie hovorovej čínštiny, ktorá viedla k nárastu homofónie, sa klasická čínština v širšom zmysle stala prakticky nezrozumiteľná vo svojej hovorenej podobe, v písanej podobe sa však používala bez väčších zmien.
Na začiatku dvadsiateho storočia sa čínski spisovatelia na čele s Lu Sünom odvrátili od klasickej čínštiny v širšom zmysle a začali tvoriť v jazyku hovorovom, tzv. paj-chua. V iných krajinách bola klasická čínština v širšom zmysle nahradená národnými jazykmi.
Klasická čínština v širšom zmysle je v súčasnosti predmetom výuky v Číne, najmä na stredných školách a univerzitách. Jej rola v čínskej kultúre sa dá zhruba porovnať s rolou latinčiny v Európe, pretože:
- vplýva na súčasný jazyk (napríklad množstvom idiomatických výrazov),
- sú v nej spísané fundamentálne diela čínskej literatúry, a ďalej nápisy v palácoch, mottá, nekrológy a pod.,
- v každodennej komunikácii sa nepoužíva.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klasická čínština
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klasyczny język chiński na poľskej Wikipédii.
Ďalšie zdroje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk