Nicola Pisano, tiež Niccolò Pisano, (* okolo 1206, Pisa alebo Apúlia - † 1278), bol sochár a architekt často označovaný za zakladateľa moderného sochárstva.

Dielo

Jeho hlavné sochárske diela sú kazateľnice v Baptistéria v Pise (1260) a Dómu v Siene (1266 - 1268), zdobené reliéfmi z Nového zákona.

Okrem toho vyzdobil reliéfmi náhrobok svätého Dominika v Bologni a mramorové fontány v Perugii (1277 - 1280) reliéfmi a soškami.

Pisano vysoko prevýšil svojich bezprostredných predchodcov. Hoci sa držal tradičných, prevažne byzantských kompozičných motívov, dal prostredníctvom skúmania antiky podnet k novým formám, ktoré viedli k štúdiu prírody. Nebol len napodobňovateľom klasického staroveku, jeho postavy sú originálne diela, ktoré vznikli vďaka dôkladnemu štúdiu a pochopeniu antických prototypov. Je najdôležitejším predchodcom talianskej renesancie, za ktorej začiatok sa väčšinou označuje rok 1260, kedy Nicola Pisano dokončil kazateľnicu v Pise.

O Pisanovi ako architektovi je málo informácii, pretože skoro všetky budovy prisudzované mu Vasarim boli časom takmer kompletne prestavané.

Jeho žiakmi boli Arnolfo di Cambio a Guglielmo Agnelli, i jeho syn, Giovanni Pisano.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikola Pisano

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Niccolò Pisano na nemeckej Wikipédii.