A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bologna | ||
mesto | ||
|
||
Štát | Taliansko | |
---|---|---|
Región | Emilia-Romagna | |
Provincia | Bologna | |
Súradnice | 44°30′S 11°21′V / 44,500°S 11,350°V | |
Rozloha | 140,86 km² (14 086 ha) | |
Obyvateľstvo | 390 198 (27. 7. 2018) | |
Hustota | 2 770,11 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 40100 | |
Tel. predvoľba | 051 | |
Poloha mesta v rámci Talianska
| ||
Wikimedia Commons: Bologna | ||
Webová stránka: comune.bologna.it | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bologna (prídavné meno znie bolonský, teda bez g; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna[1]) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.[2]
Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.
V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry[3] a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO[4]. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta[5].
Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest[6].
Dejiny
Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.
Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.
V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu[7]. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.
2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.
Pamiatky
Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe[8]. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).
Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.
Vývoj počtu obyvateľov
Počet obyvateľov
Univerzita
Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu[9][10]. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Petrarca[11]. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.
Kuchyňa
Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.
Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a tak isto aj supermarkety/ večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12:30-15:00, 19:00-1:00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.
Osobnosti
- Dominik Guzmán (* cca 1170 - † 1221), kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole
- Agostino Carracci (* 1557 - † 1602), maliar a grafik
- Domenichino (* 1581 - † 1641), maliar
- Benedikt XIV. (* 1675 - † 1758), pápež
- Farinelli (* 1705 - † 1782), operný spevák, kastrát-soprán
- Laura Bassiová (* 1711 - † 1778), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete
- Luigi Galvani (* 1737 - † 1798), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik
- Giosuè Carducci (* 1835 - † 1906), básnik, držiteľ Nobelovej ceny
- Pier Paolo Pasolini (* 1922 - † 1975), básnik, spisovateľ a filmový režisér
- Pierluigi Collina (* 1960), bývalý futbalový rozhodca
- Paolo Canè (* 1965), bývalý tenista
- Christian Vieri (* 1973), futbalový útočník
- Simone Bolelli (* 1985), tenista
Partnerské mestá
Referencie
- ↑ Luigi Lepri, Daniele Vitali. Dizionario Bolognese Italiano / Italiano-Bolognese. Bologna : Pendragon, 2007. ISBN 978-88-8342-594-3. S. 348-354.
- ↑ I numeri di Bologna metropolitana . . Dostupné online.
- ↑ Bologna history – Bologna culture – Bologna – attractions in Bologna – art Bologna – history guide Bologna . Travelplan.it, . Dostupné online.
- ↑ "Bologna Città della Musica UNESCO" dal sito del comune
- ↑ Bologna Shangai World Expo 2010
- ↑ Qualità della vita . Il Sole 24 ORE, . Dostupné online.
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Itálie. Praha : Olympia, 1990. ISBN 80-7033-101-1. Kapitola Bologna, s. 39.
- ↑ National League of Cities, American Municipal Association. Nation's cities, Volume 14. USA : National League of Cities, 1976.
- ↑ Hunt Janin: "The university in medieval life, 1179–1499", McFarland, 2008, ISBN 0-7864-3462-7, p. 55f.
- ↑ de Ridder-Symoens, Hilde: A History of the University in Europe: Volume 1, Universities in the Middle Ages, Cambridge University Press, 1992, ISBN 0-521-36105-2, pp. 47–55
- ↑ Nove secoli di storia - Università di Bologna
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bologna
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk