Nezbudská Lúčka
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Región	Severné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	360 m n. m.
Súradnice	49°10′41″S 18°51′59″V / 49,178169°S 18,866272°V / 49.178169; 18.866272
Rozloha	8,21 km² (821 ha) [1]
Obyvateľstvo	386 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	47,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1439
Starosta	Vladislav Loderer[3] (nezávislý)
PSČ	013 24 (pošta Strečno)
ŠÚJ	558168
EČV (do r. 2022)	ZA
Tel. predvoľba	+421-41
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nezbudská Lúčka
Webová stránka: nezbudskalucka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nezbudská Lúčka je obec na Slovensku v okrese Žilina. 

Poloha

Obec Nezbudská Lúčka leží na okraji pohoria Malá Fatra, s obcou Strečno na druhom brehu rieky Váh ju spája železničný most, most pre peších a kompa.

Názov obce

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Obec Nezbudská Lúčka sa spomína po prvýkrát v roku 1439 ako VAPENA LUCSKA a v roku 1511 ako POCCESSIA LWCHA. Vznik obce bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i Strečna, panských, cirkevných, neskôr i meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. Preto sa v roku 1439 uvádza s prívlastkom Vápenná. Aj dnes je v chotári obce názov Za vápenye, kde sa pálilo vápno.

Dejiny

Archeologické nálezy dokázali stopy po osídlení človeka v obci už v mladšej dobe železnej – staršej rímskej dobe. V Nezbudskej Lúčke sa nachádzajú zvláštne výrobné objekty zo staršej doby rímskej pri starom ihrisku – zvyšky železnej trosky, prepálenej zeminy i črepy púchovskej kultúry.

Z obdobia slovanského osídlenia nie je v obci známy žiadny archeologický nález, ale je pravdepodobné, že Slovania sa v tomto priestore usadzovali od 8. – 9. storočia. Zo začiatku stredoveku pochádza pravdepodobne malé opevnenie. Z obdobia feudalizmu je známe, že v roku 1397 správca Starého hradu Peter Wangel dal na príkaz kráľa Žigmunda Pavlovi Bolešovi do dedičného richtárstva majetok Lúčku a Rozbehy (Rozbehom). Pavol Boleš okrem slobôd, aké poskytovalo žilinské právo, dostal aj ojedinelú fojtovskú výsadu – slobodne pltničiť na Váhu. Na základe uvedenej listiny sa nedá vysvetliť vznik a vývoj oboch osád pred ich spustením, ktoré sa spomína v roku 1397. Je však pravdepodobné, že Lúčka (Nezbudská) bola podhradskou dedinou Starého hradu už v prvej polovici 13. storočia. Roku 1439 kráľ Albrecht daroval svojej manželke Alžbete viaceré mestá a panstvá v Trenčianskej stolici. Medzi inými to boli strečnianske a starohradské panstvá, pod ktoré spadali aj Vápenná (Nezbudská) Lúčka a ostatné obce.

Pôvodná jednoradová cestná forma bola diktovaná ľavobrežnou líniou Váhu. Drevené domy boli orientované užšou stranou (priečelím) k ceste kopírujúcej breh Váhu. Domy niesli znaky bývania roľníckych rodín, pltníkov, želiarov a sociálne príbuzných skupín obyvateľstva. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, práci s drevom a pltníctvu. Dominantou obce je Starý hrad.

Obec zasiahla 2. svetová vojna. V neďalekej Strečnianskej úžine sa viedli počas SNP prudké boje medzi povstaleckými jednotkami ustupujúcimi zo Žiliny a nemeckými okupačnými jednotkami. Ozbrojené stretnutie je známe ako bitka v Strečnianskej tiesňave.

Galéria

• 

  Lom Nezbud, zatopený lom prírodného asfaltu

• 

  Zvonica

• 

  Obec zo severo-východu

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nezbudská Lúčka

Externé odkazy

• Oficiálny web