Horný Hričov
obec
Horný Hričov, kaplnka z r. 1899
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Žilina
Región	Horné Považie
Vodný tok	Váh
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	49°15′13″S 18°39′17″V / 49,253611°S 18,654722°V / 49.253611; 18.654722
Rozloha	5,78 km² (578 ha) [1]
Obyvateľstvo	876 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	151,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1282
Starosta	Dušan Ďuríček[3] (nezávislý)
PSČ	013 42
ŠÚJ	517593
EČV (do r. 2022)	ZA
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Obec Horný Hričov Obecný úrad 191 013 42 Horný Hričov
E-mailová adresa	starosta@hornyhricov.sk
Telefón	041/568 01 29
Fax	041/568 03 69
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Horný Hričov
Webová stránka: hornyhricov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Horný Hričov je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Polohopis

Obec leží na severnom okraji Bytčianskej kotliny, z juhu tiesnená Súľovskými vrchmi a zo severu a západu korytom Váhu. Východne od obce sa nachádza vodná nádrž Hričov, juhozápadne stojí žilinské letisko. Južným okrajom obce vedie železničná trať Bratislava – Žilina, no tiež diaľnica D1 a cesta I/61.

Žilina je vzdialená 8 km východne, Bytča 11 km juhozápadne.

Dejiny

Najstaršia písomná zmienka o obci Rizot (Rizoi), patriacej pod hričovské panstvo, sa zachovala z roku 1208. Poloha na starej považskej ceste predpokladá staršie osídlenie, čo potvrdzuje aj existencia neďalekého hradu. Od roku 1254 patrilo tunajšie panstvo magistrovi Tolušovi (Bartolomej). Od roku 1265 patril „castrum Hrichou“ Mikulášovi z rodiny Beychovcov, od roku 1424 prešiel do majetku kráľovny Barbory, manželky Žigmunda Luxemburského. V polovici 15. storočia hrad i panstvo ovládli Husiti, po roku 1469 sa jeho majiteľom stal Blažej Podmanický. Po roku 1563 sa správcom majetkov stal František I. Turzo, následne boli obce hričovského panstva, vrátane Horného Hričova, pripojené k bytčianskemu panstvu.

Obyvatelia sa venovali zaoberali poľnohospodárstvu, chovom oviec a prácou v okolitých lesoch. Počas sčítania ľudu v roku 1784 mal Horný Hričov 63 domov, v ktorých žilo 374 obyvateľov, v roku 1828 sa ich počet zvýšil na 487. Poľnohospodársky ráz si obec udržala aj po vzniku Prvej republiky, kedy sa tu okrem ľanového plátna tkali aj koberce, no tiež fungovala píla a dve tehelne. V rokoch 1920 a 1924 Horný Hričov vyhorel, priehradu dokončili v roku 1962, kedy bola zaplavená časť chotára.

Od roku 1960 patrí do okresu Žilina.

Osobnosti

• Dr.h.c. Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horný Hričov

Externé odkazy

• Oficiálny web

Zdroj

• Oficiálna stránka