Leopold I.
1. rakúsky markgróf
Panovanie
Dynastia	Babenbergovci
Panovanie	976 – 994
Nástupca	Henrich I.
Biografické údaje
Narodenie	940
Úmrtie	10. júl 994 (53 – 54 rokov) Würzburg
Pochovanie	Würzburg
Vierovyznanie	kresťanstvo
Rodina
Manželka	Richardis (Richwara)[1]
Potomstvo	Henrich I., Ernst I., Poppo[1], Adalbert
Odkazy
	Leopold I. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Leopold I. (iné mená: Luitpold I.^[2] či Liutpold I.^[3], Liutpald^[1]; * okolo 940 – † 10. júl 994, Würzburg) bol prvý markgróf Východnej marky (vlastného Rakúska) v rokoch 976 až 994. Leopoldovou vládou sa začalo 270-ročné obdobie vlády Babenbergovcov v Rakúsku.^[4]

Životopis

Leopoldov pôvod je neistý. Neskorší príslušník rodu Babenbergovcov Otto z Freisingu ho vo svojej Babenberskej kronike nespomína, keďže sa začína až vládou Adalberta.^[5] Je však isté, že Babenbergovci patrili k poprednej cisárskej aristokracii a zastávali dôležité svetské i cirkevné úrady. Leopoldov brat alebo blízky príbuzný Berthold bol markgróf bavorskej Severnej marky. Rané zmienky o Leopoldovi sú strohé. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z roku 962/3, keď ho v jednom privilégiu pre cirkev zmieňuje cisár Otto II. Pred rokom 976 sa tiež spomína ako gróf v bavorskom Donaugau východne od Regensburgu.^[5]

Margróf Leopold I. Výňatok z rodokmeňa Babenbergovcov, Kláštor Klosterneuburg

Prvý markgróf

Leopold stál na cisárovej strane pri vzbure bavorského vojvodu Henricha II. v roku 975/976, za čo Leopold dostal bohatú odmenu. Okrem iného mu bol udelený hrad v Melku a okolité krajiny. Podľa miestnej kroniky bol pred tým pánom na tamojšom hrade gróf Sizo, ktorého Leopold vyhnal.^[6] Melk sa následne stal rezidenciou. Leopold v Melku založil kanonickú nadáciu, ktorá sa stala miestom posledného odpočinku Babenbergovcov.^[7][5]

Za markgrófa (marchio Liutpalus) je Leopold po prvý krát označený 21. júla 976, keď mu bola cisárom Ottom II. udelená v léno bavorská Východná marka.^[4] Tento dátum býva označovaný významný medzník v dejinách Rakúska. Marka spočiatku pozostávala z úzkeho pásu územia pozdĺž Dunaja medzi lesom východne od mesta Enns. Podľa istých zmienok v rokoch 977 alebo 979 tiež pôsobil ako gróf v pohraničných Traungau a Sundergau. Leopoldovou hospodárskou základňou tak boli stále prevažne bavorské a nie rakúske majetky. Na území dnešného Rakúska však započal dlhý a náročný proces integrácie prerušený niekoľkými pohraničnými konfliktami so starými Maďarmi. Za jeho života došlo k prieniku cez Viedenský les,^[4][5] svoje územie tak s pomocou Henricha II. posunul ďalej na východ až k rieke Fische v Dolnom Rakúsku.^[1]

8. júla sa Leopold zúčastnil omše na počesť svätého Kiliána vo Würzburgu, kam ho pozval tamojší biskup.^[8] Počas omše bol Leopold tragicky zavraždený strelou z luku. Útok bol o to nešťastnejší, že cieľom útoku bol pravdepodobne Heinrich von Scfaweinfurt^[1] a nie Leopold. Malo ísť o pomstu za oslepenie Eberharda, biskupovho bojovníka. Leopold sa stačil vyspovedať a zomrel o dva dni neskôr.^[8] V 15. storočí mu bola udelená prezývka Slávny (nem. der Erlauchte).^[4]

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leopold I. (Rakúsko, Babenberg)

Externé odkazy

• Od Východnej marky po Rakúske vojvodstvo – Avari, Maďari a Babenbergovci (na Historyweb.sk)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leopold I. Babenberský na českej Wikipédii.