Oto II. (955 – 7. december 983, Rím) bol syn Otta I. Veľkého a jeho druhej manželky Adely Burgundskej.

Vláda

V roku 961 sa stal spoluvládcom Rímskonemeckej ríše, jediným panovníkom potom po smrti svojho otca Otta I. Veľkého v roku 973.

Za otcovho života bol zvolený a v roku 961 korunovaný za rímskonemeckého kráľa a v roku 972 za cisára. V tom istom roku sa oženil z byzantskou princeznou Theophano. V roku 973 došlo k odbojnému hnutiu v Lotrinsku, ktoré podporovali západofranskí Karolovci, aj k vpádu Dánov.

Veľkým nebezpečenstvom pre cisárovu vládu bol jeho spor s vojvodom bavorským Henrichom Škriepnym (951 – 995), vnukom Henricha I. Vtáčnika z rodu Liudolfingerovcov (Otonov). Vojvoda žiadal ponechať v Švábsku svoju sestru ako vojvodkyňu-vdovu, čoskoro však vystúpil proti Otovi II. i so svojimi nárokmi na trón. Podporil ho český knieža Boleslav II. a poľský Mešek I. Nakoniec bol Henrich Škriepny zajatý, Otto potlačil nepokoje v Lotrinsku a prerazil dánske opevnenie Danevirke, kde zriadil šlezvickú marku. Dánskeho kráľa Haralda Modrozubého prinútil k plateniu tribútu.

Oto II. v rokoch 975 a 976 bojoval s Čechmi, ktorí zničili jeden z jeho dvoch zborov pri Plzni (Nemci boli prepadnutí pri kúpaní) a sami vpadli dvakrát do ríše. V roku 976 utiekol Henrich Škriepny zo zajatia a spojil sa s opozičnými silami v ríši, ale o rok neskôr bol porazený a uväznený. Český knieža sa s cisárom nakoniec pomeril.

Oto II. rozdelil ohromné územie spravované bavorskými vojvodami (udelené Korutánsko, Istria, veronská a friaulská marka), v roku 976 udelil rakúsku marku Babenbergovcom. V roku 980 obnovil centrálnu moc v Taliansku. Počas bojov na juhu Talianska bol v júli roku 982 porazený pri Crotone Arabmi, ktorí od roku 976 prenikali zo Sicílie na pevninu. Správy o porážke vyvolali povstanie Veletov a Odobritov, ktoré v roku 983 ukončilo saskú nadvládu medzi Labe a Odrou.

Smrť

Zomrel nečakane 7. decembra 983 v Ríme, pravdepodobne na predávkovanie preháňadlom pri malárii.
Ako jediný stredoveký cisár bol pochovaný v chráme sv. Petra vo Vatikáne.

Deti

Otto II. a Theophanu mali štyri deti:

• Adela (977 – 1040/1044), opátka v Quedlinburgu
• Žofia (978 – 1039), opátka v Gandersheime a Essene
• Matilda (979 – 1024) ∞ gróf Ezzo
• Otto III. (980 – 1002), následník

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto II. (Svätá rímska ríša)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ota II. na českej Wikipédii.