A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gagauzština (Gagauz dili) | |
Štáty | Gagauzsko (Moldavsko) Ukrajina Rusko Bulharsko (Dobrudža) Rumunsko (Dobrudža) |
---|---|
Región | Besarábia |
Počet hovoriacich | 160 000 (2000) |
Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
Klasifikácia | altajské jazyky (sporné) |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Gagauzská autonómna oblasť (Moldavsko) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-3 | gag |
Wikipédia | |
Adresa | gag.wikipedia.org |
Pomenovanie | Vikipediya. Açık enţiklopediya |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Gagauzština (Gagauz dili/Гагауз дили) je turkický jazyk používaný Gagauzmi. Rozšírená je na juhu Moldavska a v priľahlých oblastiach Ukrajiny. Gagauzština je jeden z úradných jazykov Gagauzskej autonómnej oblasti v rámci Moldavska. Hovorí ňou približne 160 tisíc ľudí (2000). Je jedným z najmladších európskych spisovných jazykov, kodifikovaný bol v roku 1957.[1] Jazyk sa stáročia vyvíjal v cudzom jazykovom prostredí.
Rozlišujeme tri hlavné dialekty gagauzštiny: čadyrlungsko-komratský (nazývaný aj centrálny), vulkaneštský (nazývaný aj južný) a bulharský (v Bulharsku a Rumunsku, veľmi sa odlišuje a odumiera).[1] Základ spisovného jazyka tvorí centrálny dialekt, ale pri kodifikácii sa zohľadňoval aj vulkaneštský dialekt.[1] Radí sa medzi oghuzské jazyky, ktoré sú medzi sebou pomerne zrozumiteľné. Najbližšie má gagauzština k turečtine.
Zápis
Do konca 19. storočia neexistovala písaná forma gagauzštiny. Prvá abeceda, ktorú zostavil roku 1895 ruský etnograf V. A. Moškov, vychádzala z cyriliky a bola doplnená o značné množstvo pridaných znakov. Druhú abecedu, ktorá sa viac podobala ruskej cyrilike, zostavil medzi rokmi 1909 až 1914 gagauzský učiteľ M. Çakir, ktorý takisto v roku 1932 zostavil takisto gagauzskú abecedu vychádzajúcu z latinky. V medzivojnovom období bolo Gagauzsko súčasťou Rumunského kráľovstva. Rozhodnutím Najvyššieho sovietu Moldavskej SSR bola pre gagauzštinu roku 1957 oficiálne zavedená abeceda vychádzajúca z cyriliky. Tá s drobnými úpravami platila až do roku 1996, keď sa zaviedla súčasná latinská abeceda.
Abeceda
Latinská abeceda
A | Ä | B | C | Ç | D | E | F | G | H | I | İ | J | K | L | M | N | O | Ö | P | R | S | Ş | T | Ţ | U | Ü | V | Y | Z |
Azbuka
A | Ӓ | Б | B | Г | Д | E | Ё | Ж | Ӂ | З | И | Й | К | Л | М | H | O | Ӧ | П | P | C | T | У | Ӱ | Ф | Х | Ц | Ч | Ш | Щ | Ъ | Ы | Ь | Э | Ю | Я |
Tabuľka odpovedajúcich si znakov
Moškovova abeceda (1895) |
Çakirova abeceda (1909) |
Çakirova abeceda (1932) |
Abeceda z r. 1957 1. variant |
Abeceda z r. 1957 2. variant |
Súčasná abeceda |
---|---|---|---|---|---|
Аа, Āā | Аа | Aa | Аа | Аа | Aa |
Ӓӓ, Ǟǟ | Яя | Ia ia | Аь аь | Ӓӓ | Ää |
Бб | Бб | Bb | Бб | Бб | Bb |
Вв | Вв | Vv | Вв | Вв | Vv |
Гг | Гг | Gg | Гг | Гг | Gg |
Дд | Дд | Dd | Дд | Дд | Dd |
Ее, Ēē | Ее | Ee | Ее | Ее | Ee, Ye ye |
- | - | - | Ёё | Ёё | Yo yo |
Жж | Жж | Jj | Жж | Жж | Jj |
Џџ | Дж дж | Gi gi | Дж дж | Ӂ ӂ (od r. 1968) | C c |
Зз, Ӡӡ | Зз | Ƶƶ | Зз | Зз | Zz |
Ii, Īī | Ии, Ii | Ii | Ии | Ии | İi |
Jj | й | - | Йй | Йй | Yy |
Кк | Кк | Cc | Кк | Кк | Kk |
Лл, Ll | Лл | Ll | Лл | Лл | Ll |
Мм | Мм | Mm | Мм | Мм | Mm |
Нн | Нн | Nn | Нн | Нн | Nn |
Оо, Ōō | Оо | Oo | Оо | Оо | Oo |
Ӧӧ, Ȫȫ | Ёё | Io io | Оь оь | Ӧӧ | Öö |
Пп | Пп | Pp | Пп | Пп | Pp |
Рр | Рр | Rr | Рр | Рр | Rr |
Сс | Сс | Ss | Сс | Сс | Ss |
Тт | Тт | Tt | Тт | Тт | Tt |
Уу, Ӯӯ | Уу | Uu | Уу | Уу | Uu |
Ӱӱ | Юю | Iu iu | Уь уь | Ӱӱ | Üü |
Фф | Фф | Ff | Фф | Фф | Ff |
Хх, Hh | Хх | Hh | Хх | Хх | Hh |
Цц | Цц | Ţţ | Цц | Цц | Ţţ |
Чч | Чч | Ci ci | Чч | Чч | Çç |
Шш | Шш | Şş | Шш | Шш | Şş |
- | - | - | Щщ | Щщ | - |
- | ъ | - | ъ | ъ | - |
ы, ы̄ | ы | Îî, Ââ | Ыы | Ыы | Iı |
- | ь | - | ь | ь | - |
- | Ээ | Ăă | Ээ | Ээ | Ee |
- | - | - | Юю | Юю | Yu yu |
- | - | - | Яя | Яя | Ya ya |
Referencie
- ↑ a b c MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 295.
Externé odkazy
- Ethnologue entry for Gagauz
- Gagauzská pieseň "Yaşa, Halkım!" od Andreja İVANOVA
- "A Concise Gagauz-English dictionary with etymologies and Azerbaijani and Turkmen cognates" by Andras Rajki
- Rusko-gagauzský a gagauzsko-ruský slovník
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Gagauz language na anglickej Wikipédii a Gagauzština na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk