A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
chaladžština | |
Región | Irán |
---|---|
Klasifikácia | Turkické jazyky – oghuzské jazyky |
Jazykové kódy | |
ISO 639-3 | klj |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Chaladžština je turkický jazyk, ktorým sa dnes hovorí v Iráne. Aj keď obsahuje veľa starých turkických prvkov, dnes je značne poperzštený.[1][2] V roku 1978 ním hovorilo 20 000 ľudí v 50 dedinách ležiacich na juhozápad od Teheránu.[3] Má asi 150 slov neznámeho pôvodu.
Chaladžština je potomkom starého turkického jazyka zvaného arghu.[4][5] Turkický lexikograf Mahmúd Kašgarí z 11. storočia bol prvou osobou, ktorá poskytla písomné ukážky chaladžštiny, ktoré sa zväčša zhodujú s dnešnou chaladžštinou.[2]
Gerhard Doerfer, ktorý chaladžštinu znovuobjavil, preukázal, že jazyk bol prvý, ktorý sa oddelil od vlastného bežného turkického jazyka.[4]
Zatriedenie
Turkické jazyky sú jazykovou rodinou s najmenej 35 zdokumentovanými jazykmi, ktorými hovoria turkické národy.[6]
Hoci sa pôvodne predpokladalo, že úzko súvisí s azerbajdžanským jazykom, jazykovedné výskumy, najmä výskumy uskutočnené Doerferom, viedli k prehodnoteniu chaladžštiny na samostatnú ne-oguzskú vetvu turkického jazyka.[7] Dôkazom toho je zachovanie protikladu samohláskovej dĺžky z prototurčiny (PT),[8] na začiatku slova sa nachádzajúce *h a absencia hláskovej zmeny *d → y príznačnej pre oguzské jazyky.[9]
Zachovávajúci charakter chaladžštiny možno vidieť porovnaním rovnakých slov v rôznych turkických jazykoch; napríklad v chaladžštine sa „noha“ povie hadaq, zatiaľ čo príbuzné slovo v neďalekých oguzských jazykoch je ayaq (porovnaj po turecky ayak). Z dôvodu zachovania týchto starobylých prvkov sa niektorí vedci nazdávajú, že Chaladžovia sú potomkami Arghu-Turkov.[chýba zdroj
Ethnologue a ISO pôvodne uvádzali severozápadný iránsky jazyk s názvom „chaladžština“, mal rovnaký počet hovoriacich ako turkický jazyk.[10] Khalajovia hovoria svojím turkickým jazykom a perzštinou a nie (domnelo) iránskym khalajským jazykom.[11][12]
Zemepisné rozšírenie
Chaladžštinou sa hovorí hlavne v iránskej provincii Markazí. Doerfer uvádza počet hovoriacich okolo 17 000 v roku 1968 a 20 000 v roku 1978;[3] Ethnologue uvádza, že množstvo hovoriacich vzrástlo do roku 2000 na 42 107.[13]
Nárečia
Hlavné nárečia chaladžštiny sú severné a južné. V rámci týchto nárečových zoskupení majú jednotlivé dediny a zoskupenia hovoriacich odlišné rečové vzory.
Výslovnosť
Spoluhlásky
Perné | Ďasnové | Zadoďasnové | Mäkkopodnebné | Čapíkové | Hlasivkové | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Záverové nosové | m | n | ŋ | ||||
Záverové ústne/ polozáverové |
neznelé | p | t | t͡ʃ | k | q | |
znelé | b | d | d͡ʒ | ɡ | ɢ | ||
Trené | neznelé | f | s | ʃ | x | h | |
znelé | v | z | ʒ | ɣ | |||
Aproximanty | l | j | |||||
R-ové | r |
Samohlásky
Predné | Stredné | Zadné | ||
---|---|---|---|---|
nezaokrúhlené | zaokrúhlené | |||
Zatvorené | i i | ü üː | ï ïː | u uː |
Stredové | e eː | ö öː | o oː | |
Otvorené | ä äː | a aa |
Doerfer tvrdí, že chaladžština si zachovala tri samohláskové dĺžky postulované pre prototurkický jazyk: dlhé (napr. qaːn „krv“), polodlhé (napr. baˑʃ „hlava“) a krátke (napr. hat „kôň“) samohlásky[15][16]. Alexis Manaster Ramer však spochybňuje tak názor, podľa ktorého má chaladžština tri samohláskové dĺžky, ako názor, že prototurkický jazyk ich mal tiež.[17] Niektoré prototurkické samohlásky sa realizujú ako klesajúce dvojhlásky, ako v prípade quo̯l („ruka“).
Gramatikaupraviť | upraviť zdroj
Tvaroslovieupraviť | upraviť zdroj
Podstatné menáupraviť | upraviť zdroj
Podstatné mená v chaladžštine sa môžu mať zakončenie množného čísla alebo privlastňovacie zakončenie. Chaladština má nasledujúce pády: genitív, akuzatív, datív, lokatív, ablatív, inštrumentál a ekvatív.
Pádové prípony sa menia podľa samohláskovej harmónie a podľa spoluhlások, za ktorými nasledujú. Pádové koncovky tiež interagujú s privlastňovacími príponami. Nižšie je uvedená tabuľka základných pádových koncoviek:
Pád | Prípona |
---|---|
Nominatív | - |
Datív | -A, -KA |
Akuzatív | -I, -NI |
Lokatív | -čA |
Ablatív | -dA |
Inštrumentál | -lAn, -lA, -nA |
Ekvatív | -vāra |
Slovesáupraviť | upraviť zdroj
Slovesá v chaladžštine sa ohýbajú podľa slovesného rodu, času, vidu alebo negácie. Slovesá pozostávajú z dlhých reťazcov morfém v nasledujúcom zoradení:
- kmeň + rod + zápor + čas/vid + zhoda
Skladbaupraviť | upraviť zdroj
Chaladžština využíva slovosled: podmet – predmet – sloveso. Prídavné mená predchádzajú podstatným.
Slovná zásobaupraviť | upraviť zdroj
Jadro slovnej zásoby je turkické, ale veľa slov bolo prevzatých z perzštiny. Do chaladžštiny sa dostali aj slová zo susedných turkických jazykov, najmä z azerbajdžtiny.
Číslaupraviť | upraviť zdroj
Čísla majú turkický tvar, ale niektorí hovoriaci nahrádzajú tvary pre „80“ a „90“ perzskými výrazmi:
- 1 – biː
- 2 – æk.ki
- 3 – yʃ
- 4 – tœœɾt
- 5 – bieʃ
- 6 – al.ta
- 7 – jæt.ti
- 8 – sæk.kiz
- 9 – toq.quz
- 10 – uon
- 20 – ji.giɾ.mi
- 30 – hot.tuz
- 40 – qiɾq
- 50 – æl.li
- 60 – alt.miʃ
- 70 – yæt.miʃ
- 80 – saj.san (turkicky), haʃ.tad (perzsky)
- 90 – toqx.san (turkicky), na.vad (perzsky)
- 100 – jyːz
- 1 000 – min, miŋk
Príkladyupraviť | upraviť zdroj
Výňatok z Doerfer & Tezcan 1994, prepis od Doerfera:[18]
Preklad | IPA | V latinke |
---|---|---|
Raz mal Mullah Nasreddin syna. | biː ki.niː mol.laː nas.ɾæd.diː.niːn oɣ.lu vaːɾ-aɾ.ti | Bî kinî mollâ nasrəddînîn oğlu vâr-arti. |
Povedal: „Ó, otče, chcem ženu.“ | hay.dɨ ki "æj baː.ba, mæŋ ki.ʃi ʃæj.jo.ɾum" | Haüdı ki "Əy bâba, mən kişi şəyyorum." |
Povedal: „Drahý, máme kravu; vezmi túto kravu a predaj ju. Prídi so ziskom, kúpime ti manželku!“ | hay.dɨ ki "bɒː.ba bi.zym biː sɨ.ɣɨ.ɾɨ.myz vaːɾ, je.tip bo sɨ.ɣɨ.ɾɨ saː.tɨ, naɣd ʃæj.i puˑ.lĩn, jæk biz sæ̃ ki.ʃi al.duq" | Haüdı ki „Bâba bizüm bî sığırımüz vâr, yetip bo sığırı sâtı. Nağd əəyi pûlîn, yək biz sə̃ kişi alduq! “ |
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Knüppel 2009.
- ↑ a b ÖLMEZ, Mehmet. Halaçlar ve Halaçça. Çağdaş Türk Dili, February 1995, s. 15–22. Dostupné online cit. 2020-03-18. ISSN 1300-1345. (po turecky)
- ↑ a b Gerhard Doerfer, (1978), Khalaj and its relation to the other Turkic languages, p. 17-20
- ↑ a b Martine Robbeets, (2015), Diachrony of Verb Morphology: Japanese and the Transeurasian Languages, p. 8
- ↑ Lars Johanson, Éva Ágnes Csató Johanson, (1998), The Turkic Languages, p. 81
- ↑ Dybo 2006.
- ↑ Kıral 2000.
- ↑ Cheung & Aydemir 2015.
- ↑ Gerhard Doerfer, (1978), Khalaj and its relation to the other Turkic languages, p. 22
- ↑ Khalaj online. SIL International. Dostupné online. Archivované 2013-04-02 z originálu.
- ↑ Hammarström (2015) Ethnologue 16/17/18th editions: a comprehensive review: online appendices
- ↑ Request Number 2019-026 for Change to ISO 639-3 Language Code online. SIL International, 2019-03-12. Dostupné online.
- ↑ Khalaj language at Ethnologue (22nd ed., 2019)
- ↑ a b Shcherbak 1997.
- ↑ Doerfer 1971.
- ↑ Doerfer & Tezcan 1980.
- ↑ Manaster Ramer 1995.
- ↑ Doerfer & Tezcan 1994.
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Khalaj language na anglickej Wikipédii.
Zdroje v anglickom jazykuupraviť | upraviť zdroj
- CHEUNG, Johnny; AYDEMIR, Hakan. Saint Petersburg : Kontrast, 2015. ISBN 9785438001256. Turco-Afghanica: On East Iranian *amarnā and Turkic alma, alïmla, almïla 'apple', s. 73–94. (ru, en)
- DOERFER, Gerhard. Khalaj Materials. Bloomington : Indiana University Publications, 1971. ISBN 9780877501503.
- KIRAL, Filiz. Evidentials: Turkic, Iranian and Neighbouring Languages. The Hague : Walter de Gruyter, 2000. ISBN 9783110805284. Reflections on –miš in Khalaj, s. 89–102.
- KNÜPPEL, Michael. ḴALAJ ii. Ḵalaji Language. s.l. : s.n., 2009. Dostupné online. S. 364–365.
- MANASTER RAMER, Alexis. Khalaj (and Turkic) vowel lengths revisited. Wiener Zeitschrift für die Kunde des Morgenlandes, 1995, s. 187–197.
Zdroje v inom ako anglickom jazykuupraviť | upraviť zdroj
- DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Wörterbuch des Chaladsch ((Dialekt von Charrab)). s.l. : Akadémiai Kiadó, 1980. 231 s. ISBN 978-963-05-1842-0.
- DOERFER, Gerhard; TEZCAN, Semih. Folklore-Texte der Chaladsch. s.l. : Otto Harrassowitz Verlag, 1994. 398 s. ISBN 978-3-447-03484-5.
- Сравнительно-историческая грамматика тюркских языков: Пратюкский язык-основа. Картина мира пратюркского этноса по данным языка. s.l. : Изд-во "Наука", 1984. 928 s. Dostupné online. ISBN 978-5-02032710-8.
- Viktorii͡a Nikolaevna I͡Art͡seva. Языки мира (Тюркские языки). s.l. : s.n., 1997. 542 s. ISBN 978-5-85759-061-4.
Ďalšie čítanieupraviť | upraviť zdroj
- BOSWORTH, C. E.; DOERFER, G.. K̲h̲alad̲j̲. 2nd. vyd. s.l. : Brill, 2012. DOI:10.1163/1573-3912_islam_COM_0485
- DOERFER, Gerhard. Grammatik des Chaladsch. Wiesbaden : Harrassowitz, 1988. ISBN 9783447028653.
- JOHANSON, Lars; CSATÓ, Éva Ágnes. The Turkic Languages. London : Routledge, 1998. ISBN 9780415082006.
- KABAK, Barış. Acquiring phonology is not acquiring inventories but contrasts: The loss of Turkic and Korean primary long vowels. s.l. : s.n., 2004. DOI:10.1515/lity.2004.8.3.351 S. 351–368.
- MINORSKY, V.. The Turkish Dialect of the Khalaj. s.l. : s.n., 1940. DOI:10.1017/S0041977X00087607 S. 417–437.
- MINORSKY, V.. The Turkish Dialect of the Khalaj. s.l. : s.n., 1940. DOI:10.1017/S0041977X00087607 S. 417–437.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk