A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veľké Ozorovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Vodný tok | Kašín |
Nadmorská výška | 180 m n. m. |
Súradnice | 48°39′46″S 21°36′42″V / 48,6629°S 21,6117°V |
Rozloha | 13,77 km² (1 377 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 741 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 53,81 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1304 |
Starosta | Alena Kováčová[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 078 01 (pošta Sečovce) |
ŠÚJ | 543861 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hlavná 264 076 63 Veľké Ozorovce |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 056/678 90 41 |
Fax | 056/678 90 41 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Webová stránka: www.velkeozorovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Veľké Ozorovce sú obec na Slovensku v okrese Trebišov.
Polohopis
Obec sa nachádza v západnej časti Východoslovenskej pahorkatiny, v podcelku Podslanská pahorkatina. Západným okrajom obce preteká potok Kašín, centrom obce pretká miestny potok, ústiaci do vodnej nádrže Veľké Ozorovce, vybudovanej na riečke Číža.
Obec je prístupná cestou III/3653 zo susedných obcí Zemplínska Teplica (cesta II/552 smer Slanec a Košice) a Malé Ozorovce (smer Sečovce). Sečovce sú vzdialené 6 km severovýchodne, Trebišov 17 km východne a Košice 37 km západne.
Dejiny
Prvá písomná správa o dedine „Azar“ sa zachovala v listine z roku 1304, kedy šľachtici z rodu Bogatradavan odstúpili časť ozorovského majetku iným, možno príbuzným šľachticom. Súčasný názov sa používa od roku 1920.
Osídlenie tohto územia sa datuje do eneolitu (3000 - 1900 pred Kr.), z ktorého obdobia sa v chotári našli keramické zlomky tzv. tiszapolgárskej kultúry. V lokalite miestnej nádrže bola objavená keramická figúrka býčka, päť čepelí, torzo kamenného sekeromlatu a kamenného klina a dve kamenné sekerky. Nálezy potvrdili osídlenie aj v staršej dobe bronzovej a fragmenty pece, torzo keramického praslena, železná troska a torzo kamenného brúsika sú dôkazom osídlenia v mladšej dobe rímskej (3. – 4. storočie). Črepy včasnostredovekej keramiky potvrdili osídlenie od 6. do 12. storočia, slovanské sídlisko pochádza z 8. - 9. storočia. Predpokladá sa kontinuálne osídlenie tejto lokality od 11. storočia. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa objavujú najstaršie zachované písomné správy o obci, patriacej rodine Pelétheiovcov. Farnosťou bola obec už v roku 1332, kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi sa spomína v roku 1383. Ten patril v 17. storočí reformovanej kresťanskej cirkvi, neskôr sa opäť vrátil pod správu rímskokatolíckej cirkvi.
V roku 1414 mali v obci majetky už aj Azaryovci a v roku 1471 bola časť ujfalussiovských majetkov predaná Lastóczyovcom. Súpis z roku 1598 uvádza medzi vlastníkmi Azaryovcov, Lastóczyovcov, Juraja Drugetha, Juraj Ladmóczyho, či Jána Nagya, v 16. – 17. storočí sa spomínajú aj šľachtické rody Perényiovcov a Drugethovcov. Práve drugethovskému panstvu v Trebišove patrila obec v roku 1601. V tom období bola obec následkom pustošenia krymských Tatárov v roku 1567 len pomaly dosídľovaná a prevažnú časť obyvateľstva tvorili poddaní. O veľkom úpadku svedčia daňové súpisy z tohto obdobia, kedy bola zdaňovaná len zanedbateľná časť usadlostí. Počet obyvateľov sa znížil aj počas protihabsburských stavovských povstaní v 17. a začiatkom 18. storočia. Časť obce sa v roku 1620 dostala do zálohu Rákóczyovcom.
Ťažkú situáciu a život ľudí poznačila i morová epidémia v roku 1663, kedy chorobe okrem mnohých obyvateľov podľahla veľká časť dobytka a ošípaných. V 18. storočí sa často menili vlastníci tunajších majetkov, o storočie neskôr mala najväčší podiel rodina Barkóczyovcov a barón Joanellyho. Podľa súpisu majetku mala obec v roku 1715 následkom plienení a epidémií len 6 obývaných a 25 opustených domácností. Opustené domy postupne osídlili prisťahovalci z horného Zemplína, neskôr príšelci z menej úrodných častí severovýchodného Uhorska. V roku 1787 bolo v obci obývaných už 87 domov, v ktorých žilo 700 obyvateľov, počas sčítania v roku 1828 žilo v 112 domácnostiach 855 obyvateľov. Ich počet klesol počas vysťahovalectva a začiatkom 20. storočia tak v obci žilo okolo 700 obyvateľov.
Po vzniku prvej republiky v obci prevládalo poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a furmanstvo. Veľké Ozorovce boli sídlom notárskeho úradu, ktorý slúžil aj pre Malé Ozorovce, Plechotice, Kerestúr /Zemplínska Teplica/ a Egreš. Obec bola veľmi poškodená počas II. svetovej vojny, keď ju 26. novembra 1944 vypálili fašistické jednotky. Následné boje na fronte zničili to málo, čo v obci zostalo a na konci vojny bolo obývateľných len niekoľko domov. Zamínované boli tiež okolité polia, čo sťažovalo ich obrábanie. V povojnovom období bolo v rámci obnovy postavených 85 nových domov, ďalšie desiatky pribudli vďaka svojpomocnej aktivite obyvateľov. Obnovená bola elektrická sieť i verejné osvetlenie, do obce začal premávať pravidelný autobusový spoj. JRD vzniklo v roku 1951 a v roku 1970 dosiahol počet obyvateľov najvyšší stav - 900. Kultúrny dom s obecným úradom, knižnicou a poštou bol dokončený v roku 1981. V roku 1994 začala plynofikácia obce, o dva roky neskôr bola pri obci vybudovaná skládka tuhého komunálneho odpadu. Medzi najnovšie stavby v obci patrí multifunkčné športové ihrisko. V chotári obce sa nachádza menšia vodná nádrž a vojenská strelnica.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová neogotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1890. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby zo 14. storočia. Úpravami prešiel v roku 1934. V interiéri sa nachádza výmaľba od I. Štefančíka z roku 1909. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Priestor je zaklenutý pruskými klenbami.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Kultúra
Už od roku 1934 začal v obci pôsobiť spevácky zbor, po druhej svetovej vojne pôsobilo v obci ochotnícke divadlo i kino. Do dnešných dní sa udržala činnosť speváckej skupiny Dolinka, kultúru rozvíja tiež kultúrne stredisku a verejná knižnica. Šport bol zastúpený najmä oddielom futbalistov, stolných tenistov a volejbalistov. Organizované boli športové dni i beh ulicami obce. Hasičský zbor vznikol v roku 1921 a dodnes patrí medzi najväčšie zoskupenia v obci.
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[5] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[6][7]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Veľké Ozorovce - Kostol Narodenia Panny Márie . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny . Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, . Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, . Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, . Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Pozri aj
Zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk