A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kráľovský Chlmec | |||
maď. Királyhelmec | |||
mesto | |||
Kostol sv. Ducha a kaštieľ
| |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Trebišov | ||
Región | Zemplín | ||
Nadmorská výška | 130 m n. m. | ||
Súradnice | 48°25′53″S 21°58′22″V / 48,431389°S 21,972778°V | ||
Rozloha | 23,81 km² (2 381 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 7 431 (31. 12. 2022) [2] | ||
Hustota | 312,1 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1214[3] | ||
Primátor | Karol Pataky[4] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | ||
PSČ | 077 01 | ||
ŠÚJ | 528447 | ||
EČV (do r. 2022) | TV | ||
Tel. predvoľba | +421-56 | ||
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Ľ. Kossutha 99 077 01 Kráľovský Chlmec | ||
E-mailová adresa | poslať email | ||
Telefón | 056 / 632 12 38 | ||
Fax | 056 / 632 21 40 | ||
Poloha mesta na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa mesta
| |||
Wikimedia Commons: Kráľovský Chlmec | |||
Webová stránka: kralovskychlmec.org/ | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Demonym: Kráľovskochlmčan/ka[5]
|
Kráľovský Chlmec (v minulosti Kráľovský Chlumec, maď. Királyhelmec) je mesto ležiace v Košickom kraji na Slovensku. Je významným centrom Medzibodrožia. Mesto má silné zastúpenie maďarskej národnosti.
Polohopis
Mesto leží v juhovýchodnej časti Slovenska, na východnom úpätí Chlmeckých kopcov v regióne Medzibodrožie. Obklopuje ho Východoslovenská nížina a zo severnej strany mokrade CHKO Latorica. Mestom prechádza cesta I/79 a II/555, južne vedie železničná trať Košice – Čierna nad Tisou. Trebišov je od Kráľovského Chlmca vzdialený 29 km severozápadne, Veľké Kapušany 16 km severne a Čierna nad Tisou 9 km východne.
Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.
Dejiny
Po vzniku Uhorska sa osada a ako aj celé Medzibodrožie stali súčasťou Zemplínskej župy. S názvom „Helmech“ sa stretávame v zakladacej listine obce Leles z roku 1214.
V polovici 15. storočia bola usadlosť povýšená na zemepánske mesto, o čom svedčí aj historická pečať mesta s erbom.
Na vyvýšenine nad mestom dal postaviť Péter Perényi začiatkom 16. storočia hrad. Po rozrumení sa dnes nazýva Csonkavár (v preklade Okyptený hrad, Troskohrad) či hrad - zrúcanina Kráľovský Chlmec.
V 17. storočí mesto dočasne patrilo pod Sedmohradské kniežatstvo. V tomto období dala Zuzana Lórantfiová, vdova po Jurajovi Rákócim I., postaviť v meste kaštieľ.
V druhej polovici 19. storočia sa Kráľovský Chlmec stal okresným centrom.
V roku 1918 sa Kráľovský Chlmec stal súčasťou Česko-slovenskej republiky. Po 1. viedenskej arbitráži bol pripojený k Maďarsku.
Mesto bolo sídlom Medzibodrožského okresu, ktorého štatút zanikol v roku 1960. Mesto bolo pričlenené do okresu Trebišov.
Symboly mesta
Podľa Heraldického registra [6] má mesto tieto symboly prijaté od 15. storočia. Doložený erb je z pečatidla z roku 1561. Znovuobnovený bol v roku 1977.
Erb
V striebornom štíte zelená, do kruhu stočená vínna réva s dvoma listami vybiehajúcimi do horných rohov štítu, uprostred s červeným strapcom hrozna.
Vlajka
Vlajka mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov červeného, zeleného, bieleho, zeleného, červeného. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma cípmi, t. j. jedným zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
Kráľovský Chlmec mal v roku 2013 podľa sčítania 8 033 obyvateľov.
Národnostné zloženie (2011):
Náboženské zloženie (2011):[7]
- rímskokatolíci – 48,35 %
- kalvíni – 24,07 %
- gréckokatolíci – 12,12 %
- bez vyznania – 6,51 %
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Čonkavár (maďarsky Csonkavár) alebo hrad Kráľovský Chlmec, zvyšky stredovekého hradu pravdepodobne z 15. storočia (uvádza sa aj začiatok 16. storočia), ktorý sa nachádza vo vyvýšenej polohe západne od centra mesta. Vlastníkom hradu bol premonštrátsky kláštor v Lelesi, neskôr šľachtické rody ako Palóciovi či páni z Perína. V prvej polovici 17. storočia je doložený ako panský majer (udvarház) s obytnou panskou kúriou a hospodárskym príslušenstvom. Z hradu sa dochovali dve protiľahlé steny pôvodnej dvojpodlažnej obytnej veže a pivnice s valenými klenbami. Hrad je postavený z lomového kameňa, nárožia sú z veľkých tesaných tufových kvádrov. Ruiny hradu prešli konzerváciou.[8]
- Kaštieľ Zuzany Lorántfiovej, dvojpodlažná pôvodne renesančná bloková stavba s valbovou strechou z druhej polovice 16. storočia. Kaštieľ nechala vybudovať vdova po Jurajovi I. Rákocim Zuzana Lorántfiová na mieste staršej kúrie. Úpravami prešiel v 18. a 19. storočí, naposledy po druhej svetovej vojne.[9] V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola. Priečelie kaštieľa je horizontálne členené kordónovou rímsou, okná majú nadokenné rímsy a šambrány. Nad portálom je umiestnený spojený erb Rákociovcov a Lorántfiovcov s vročením 1652.
- Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty zo 14. storočia. Barokovo bol upravený v druhej polovici 18. storočia. Ďalšou úpravou prešiel v rokoch 1896 a 1946. Z pôvodnej gotickej stavby sa dochovalo presbytérium s rebrovou krížovou klenbou z druhej polovice 14. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádzajú klasicistické oltáre, kazateľnica a patronátne lavice z obdobia okolo roku 1800.[10] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami s kamennými osteniami. Priečelie má členené lizénami, veža vystupuje vo forme rizalitu, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová tolerančná stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1787. V roku 1900 bol upravovaný v duchu neogotiky. V interiéri sa nachádzajú dve drevené protiľahlé empory umiestnené na kratších stranách pôdorysu. Zariadenie kostola je neogotické.[11] Fasády kostola sú hladké s polkruovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je dekorovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1923.
- Ortodoxná synagóga, eklektická stavba z roku 1850. Na bohoslužobné účely bola využívaná do roku 1968, neskôr ako sklad nábytku. V medzivojnovom období mala židovská populácia v meste silné zastúpenie.[12] V súčasnosti synagóga chátra. V interiéri je dochovaná orintalizujúca výmaľba, priestoru dominuje Aron hakodeš. Priečelie synagógy je členené lizénami a kordónovou rímsou ukončené je dekoratívnou stupňovitou atikou s trojuholníkovým štítom.
Školstvo
- Základná škola (M. Hunyadiho 16)
- Základná škola (L. Kossutha 56)
- Špeciálna základná škola (Majlátha 1)
- Základná umelecká škola (Námestie hrdinov 10/338)
- Stredná odborná škola (Rákocziho 23)
- Gymnázium (Horešská 18)
Osobnosti mesta
Rodáci
- Aranka Szentpéteryová (* 1933), herečka
- Szidi Tobias (* 1967), herečka a speváčka
- Róbert Géresi (* 1967), biskup Reformovanej cirkvi
- Csongor Kassai (* 1972), herec
- Peter Nádasdi (* 1978), herec a spevák
- Mirek Tóda (* 1980), novinár
- Viktor Kopasz (* 1973), fotograf
Pôsobili tu
Partnerské mestá
- Felsőzsolca, Maďarsko
- Ferencváros, Maďarsko
- Kanjiža, Srbsko
- Kisvárda, Maďarsko
- Rakovník, Česko
- Sfântu Gheorghe, Rumunsko
Galéria
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 245 – 248.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Kráľovskochlmčan v slovníkoch JÚĽŠ . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 114–115
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky: Základné údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania. Bratislava, 2012, s. 178-179. ISBN 978-80-8121-208-6.
- ↑ Kráľovský Chlmec . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kráľovský Chlmec - Kostol sv. Ducha online. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kráľovský Chlmec - Kalvínsky kostol online. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Synagóga Kráľovský Chlmec online. Obnova.sk. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovský Chlmec
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk