Mylonit premenené horniny
Mylonitická rula s granátom a plagioklasom, Otrøy, Severná rulová oblasť, Nórsko. Mylonity vznikli na kontatke Baltického autochtónu s príkrovom Blåhø
Zloženie
Hlavné minerály	rôzne
Vlastnosti
Textúra	jemne zrnitá, foliácia
Farba	rôzna
Portál vied o Zemi

Mylonit (gr.) je metamorfovaná hornina, ktorá vznikla dynamometamorfózu za vyšších tlakov a teplôt z pôvodných hornín (predovšetkým magmatických a metamorfovaných) pozdĺž tektonických zón a následným spevnením.

Mylonit možno charakterizovať ako súdržnú horninu s rozoznateľnou foliáciou, možným výskytom porfyroklastov alebo litických úlomkov, ktorá je charakteristická intenzívnou syntektonickou redukciou zŕn pôvodnej horniny a súčasným procesom rekryštalizácie, ktorá veľkostne neprekračuje pôvodnú zrnitosť horniny.^[1]

Termín mylonit zaviedol v roku 1886 Charles Lapworth^[2] ako mikrobrekcia s prúdovitou štruktúrou, ktorej základná hmota je len čiastočne rekryštalizovaná.

Vznik

Mylonity patria k premeneným horninám, niekedy tiež označovaným ako metamorfné tektonity, ktoré vznikli pri deformačnej metamorfóze. Na rozdiel od kataklazitov vznikajú pri plastickej deformácii pri teplotách od 300 do 900 °C a nižších deformačných rýchlostiach od 10^-14 po 10^-12 sekundy^[3]. Takýto typ metamorfózy je súčasťou mechanizmu plastického toku^[3]. Pri tomto procese nedochádza k úplnej strate súdržnosti horniny, ani k úplnej rekryštalizácii^[4]. Mylonity a kataklazity sú však v prírode bežne zastupujúce sa horniny, a to nielen pozdĺž zlomov a strižných zón. K vzniku mylonitov môže dochádzať napr. i vo vysoko deformovaných ramenách vrás.^[5]

Rozdelenie

Mylonitické horniny sa neklasifikujú podľa minerálneho zloženia, ale iba na základe textúrnych vlastností. Hornina má v dôsledku rozdrvenia minerálnych zŕn jemnozrnnú štruktúru, niekedy vzniká aj foliácia a čiastočná rekryštalizácia.

Ak už nie sú pozorovateľné znaky pôvodnej horniny, hovoríme o ultramylonite^[6]. Fylonit je mylonit bridličnatého vzhľadu (vplyvom rekryštalizácie alebo rastom nových minerálov)^[6]. Ak nastala po skončení mylonitizácie rekryštalizácia mylonitu, hovoríme o blastomylonite^[6]. Existujú aj ďalšie, menej bežné typy mylonitov: hyalomylonit, vrstevnatý mylonit, protomylonit...

Výskyt

Mylonity bežne sprevádzajú duktilné strižné zóny. V Západných Karpatoch sú známe napr. z oblasti hrádockej línie v Považskom Inovci, alebo z Tatier.

Využitie

Mylonit prakticky nemá hospodárske využitie, kvôli svojej nesúdržnosti (až ílovitosti, plasticite) je nevhodný, niekedy až nebezpečný pri ťažbe hospodársky využívaných nerastov (rúd, stavebného a dekoračného kameňa...).

Referencie

1. ↑ Hók, J., 2006, Mylonit a blastomylonit. in Plašienka, D., 4. výročný predvianočný seminár Slovenskej geologickej spoločnosti, Mineralia Slovaca, 38, 2, s. 3-4
2. ↑ Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, . Dostupné online.
3. ↑ ^{a b} Putiš, M., 2004: Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 131 s.
4. ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
5. ↑ Putiš, M., 1993: Petrotektonika. Univerzita Komenského, Bratislava, 126 s.
6. ↑ ^{a b c} PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - mylonit . geology.cz, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému mylonit.