Metis (starogr: Μῆτις, romanizované: Mêtis, lit. „Múdrosť", „Zručnosť" alebo „Remeslo"), v starogréckom náboženstve a mytológii jedna z Oceanidiek,^[1] je významná tým, že bola prvou manželkou a poradkyňou kráľa bohov Dia. Pomohla mu vyslobodiť súrodencov zo žalúdka ich otca Krona, a keď ju Zeus pohltil po predpovedi, že porodí syna mocnejšieho ako jeho otec, pomohla ich dcére Aténe oddeliť sa od jeho čela.

Funkcia

V ére gréckej filozofie v 5. storočí pred Kr. sa Metis stala prvým božstvom múdrosti a hlbokého myslenia, ale jej meno pôvodne znamenalo „magickú ľstivosť" a bolo rovnako ľahko stotožniteľné s podvodníckou mocou Promethea ako aj s „kráľovskou Metis" Dia.Stoickí komentátori alegorizovali Metis ako stelesnenie „rozvážnosti", „múdrosti" alebo „múdrej rady". V takej podobe ju zdedila renesancia.^[2]

Grécke slovo metis znamenalo vlastnosť, ktorá v sebe spája múdrosť a chytrosť. Táto vlastnosť sa považovala za veľmi obdivuhodnú, jej stelesnením bol hrdina Odyseus, ktorý napríklad použil takúto stratégiu proti Polyfémovi, synovi Poseidóna. V klasickom období Aténčania metis považovali za jednu z vyzdvihnutiahodných vlastností aténskeho charakteru.^[3]

Mytológia

Podľa Hésioda

Metis bola oceánska nymfa, jedna z 3000 dcér titanov Okeána a jeho sesternice Tethys a sestra Potamoi (riečnych bohov), ktorých bolo tiež 3000. Metis dala svojmu bratrancovi Diovi elixír, ktorý mal spôsobiť, že jeho otec Kronos, najvyšší vládca kozmu, ktorý zo strachu pred zvrhnutím zjedol svoje deti, vyvrátil jeho súrodencov.^[4] Po Titanomachii, desaťročnej vojne medzi nesmrteľnými, ju Zeus prenasledoval a zosobášili sa s ňou. Sám Zeus je v Homérových básňach titulovaný ako Metieta.

Metis bola pre Dia hrozbou a zároveň nepostrádateľnou pomocníčkou.^[5] Mal s ňou pomer, ale hneď sa obával následkov. Existovalo proroctvo, že porodí dcéru, ktorá bude múdrejšia ako jej matka, a potom syna mocnejšieho ako jeho otec, ktorý napokon Dia zvrhne a stane sa namiesto neho kráľom vesmíru. Aby Zeus predišiel týmto následkom, oklamal Metis, aby sa premenila na muchu a okamžite ju zhltol.^[6] Ona však už čakala ich prvé a jediné dieťa, Aténu. Metis pre svoju dcéru, ktorú vychovávala v Diovej mysli, vyrobila brnenie, kopiju a štít. Aténa nakoniec kopiju a štít použila a buchla nimi o seba, aby otcovi spôsobila bolesť hlavy. Ten čoskoro už bolesť nemohol vydržať a dal bohu kováčovi Hefaistovi, jednému zo synov svojej sestry, manželky Héry, rozrezať hlavu na brehu rieky Trito, aby vypustil všetko, čo sa v nej nachádzalo. Aténa sa vynorila z Diovej mysle v plnej dospelosti a mala na sebe brnenie, ktoré jej vyrobila matka. Stala sa bohyňou múdrosti, vojny a remesiel.^[7]

Ostatné verzie

Podľa scholia o Teogónii mala Metis schopnosť meniť svoju podobu podľa svojej vôle. Zeus ju oklamal a pohltil svoju tehotnú manželku, keď sa premenila na πικρὰν (pikràn).^[8]

Podľa Apollodóra bola Metis znásilnená Diom a menila mnohé podoby, aby mu unikla, keď ju prenasledoval.^[9]

Podľa alternatívnej verzie toho istého mýtu je otcom Atény kyklop Brontés skôr ako Zeus, ktorý Metis následne pohltí.^[10]

Na Hésiodovo rozprávanie nadväzuje Akusilaus a orfická tradícia, ktorá Metis intronizovala po boku Erosa ako prvotné kozmogénne sily. Platón uvádza Poros, čiže „tvorivú vynaliezavosť", sko syna Metis.^[11]

Moderná doba

• Ostrov Metis v Antarktíde je pomenovaný po Metis.
• 9 Metis, jeden z väčších asteroidov hlavného pásu, je pomenovaný po tejto bohyni.
• Metis, mesiac Jupitera, je pomenovaný po nej.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Metis (mythology) na anglickej Wikipédii.