A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kumm | |
Kum, Kom, Komm | |
iránske mesto, náboženské centrum | |
Štát | Irán |
---|---|
Provincia | Kumm |
Nadmorská výška | 935 m n. m. |
Súradnice | 34°39′S 50°57′V / 34,650°S 50,950°V |
Rozloha | 123 km² (12 300 ha) |
Obyvateľstvo | 1 201 158 (2016) |
Hustota | 9 765,51 obyv./km² |
Časové pásmo | UTC +3:30 |
- letný čas | UTC +4:30 |
Poloha mesta na mape Iránu
| |
Wikimedia Commons: Qom | |
Webová stránka: https://www.qom.ir/ | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kumm[1][2] (iné mená: Kum[3][4][5], Kom[3][6][5], Komm[7], v perzskej výslovnosti skôr: Ghom[8][p 1]) je historické mesto v centrálnom Iráne, hlavné mesto rovnomennej provincie, významné náboženské centrum šiitizmu.[4][6][9]
Nachádza sa brehu rieky Rúd-e Kumm, v Dašt-e Kavír, aridnej panvovej oblasti Iránskej náhornej plošiny, asi 120 kilometrov južne od Teheránu.[4][9] Neďaleko sa nachádzajú dve slané jazerá. Zimy v meste nie sú veľmi chladné, ale letné teploty často presahujú 40 °C. Zrážky sú zriedkavé a veľmi nepravidelné.[9]
Kumm je miestom odpočinku viac ako desiatky perzských panovníkov a štyroch stoviek šiitskych svätcov.[4][6][9] Veľkú úctu mesta v islamskom svete dokladajú aj tituly dar al-mu’minin, dar al’ilm, dar al’ibada a iné, ktoré mu prislúchajú.[10]
V roku 2016 malo mesto 1 201 158 obyvateľov.[6] V meste a jeho okolí okrem Arabov a Peržanov býva aj turkická minorita hovoriaca chaladžštinou.[8]
História
Predislamské obdobie
Historické počiatky Kummu sú nejasné. Neďaleko mesta však bolo objavené nálezisko z doby železnej (Šamširgah).[9] Podľa legendy bol Kumm založený legendárnym kráľom Tachmurasom.[10] O histórii regiónu v najstaršom období staroveku, ako aj v období vlády Achajmenovcov sa mnoho nevie, početnejšie sú archeologické pozostatky z dôb Seleukovcov a Partov.[11] V staroveku sa malo sídlo na mieste dnešného Kummu nazývať Kumandan alebo ako Kumidán[12] a bolo známe pre obchod so šafranom.[9] Názov Kumandan môže byť odvodený od osobného mena jedného z jeho zakladateľov alebo od slova kúma, druhu chatrče.[12] V 4. storočí pred Kristom bolo mesto zničené Alexandrom Veľkým a následne obnovené perzským veľkokráľom Kavádom I.[9][10] Pred príchodom islamu v 7. storočí slúžil Kumm ako regionálne centrum starovekej zoroastrijskej viery[4], keďže sa v ňom nachádzal ohňový chrám.[9]
Islamské obdobie
Islamské pramene sa v rozprávaní o ranej histórii mesta líšia. Podľa Al-Baládhurího bolo mesto dobyté Arabmi v roku 644, kniha Kumm Námeh tvrdí, že bolo založené Arabmi z Kúfy, ktorí na miesto prišli v dôsledku prenasledovania sunnitmi.[10] Isté je, že v meste po smrti imáma Alího a imáma Hussajna v 7. storočí, našlo útočisko množstvo šiitom prenasledovaných Umajjovcami.[9] Postupne sa mesto islamizovalo, hoci naďalej v ňom žili aj prívrženci pôvodného kultu. V 8. storočí sa mesto stalo prosperujúcim teologickým centrom a v počte učencov predbehlo aj an-Nadžaf.[10] Podľa hadíthu pripisovanému Dža'farovi as-Sádikovi, získalo svoj názov mesto preto, že jeho ľud povstane spolu s príchodom al-Ká'ima, teda mahdího (jakúmúna ma'ahu).[13] V roku 816 bola v meste pochovaná Fátima, sestra ’Alí Rezu, ôsmeho imáma šiitskeho islamu. Na jej počesť bola v meste v roku 965 pod patronátom Bújovcov postavená svätyňa so zlatou kupolou, významné pútnické miesto šiitských moslimov.[4][10] Za vlády šiitských Bújovcov (950 – 1055) Kumm prosperoval a v boli v ňom zriadené viaceré teologické semináre. V centre šiitskeho islamu sa narodil Hassan-i Sabbáh, zakladateľ rádu (či sekty) asasínov.[9][10] Zdá sa, že sláva Kummu, ako centra vzdelanosti sa vytratila po 11. storočí, teda po príchode sunnitských Seldžukovcov, keď sa šiitska vzdelanosť presunula do Rejju a ďalších severoperzských miest.[14]
Kumm v neskorom stredoveku
Niekedy v rokoch 1027/1028 mesto obsadil vojvodca z rodu Kákújovcov, no už o tri roky neskôr ho dočasne získali Ghaznovci. Kákújovci mesto znovu získali v roku 1040 a udržali ho až do príchodu Seldžukovcov v polovici 11. storočia (1050/1051). O histórii mesta za vlády Seldžukovcov sa mnoho nevie. Koncom 11. storočia a začiatkom 12. storočia mesto viackrát zmenilo vlastníka v dôsledku vnútroštátnych bojov v Seldžuckej ríši. Mestu sa za vlády Seldžukovcov hospodársky relatívne darilo. Napriek odlišnému náboženstvu nebolo mesto zvlášť prenasledované a bolo v ňom vystavaných viacero náboženských budov.[11]
V roku 1224 obyvateľov mesta zmasakrovali Mongoli a preživší museli podobne ako iné mestá platiť Mongolom dane. Z tejto pohromy sa mesto nespamätalo ani v roku 1340, keď ho navštívil historik Mustaufí.[10] Po páde Ílchanátu sa vlády v meste ako vazali Čúpánovcov, Džálájírovcov a neskôr aj Muzaffárovcov držali emíri z rodu Ṣafi(s)ovcov (rod „Ṣafis“).[11] Na konci 14. storočia mesto obľahol Tímúr[10], no ponechal ho v správe domáceho rodu.[11] Po vyhnaní Tímúrovcov sa mesto dostalo do sféry zväzu Kara Kojunlu a neskôr Ak Kojunlu.[11] Turkménske ríše Kumm využívali ako zimoviská pre panovníkov.[10][13] Najmä za nadvlády Ak Kojunlu mesto počas zím fungovalo ako kvázi-hlavné mesto a Uzun Hasan v ňom prijímal vyslancov.[11]
Novoveké dejiny
Safíjovci Ismá'íl a Tahmásp podobne ako vládcovia Ak Kojunlu využívali Kumm ako svoje hlavné zimné sídlo. Zároveň výrazne podporovali jeho prestavbu a kult miestnych svätýň.[10][13] V meste tiež nechali vystavať viaceré hrobky, v ktorých boli pochovaní sáfíjovskí panovníci vrátane Safího I., Abbása II. a Sulejmana. Rovnako bolo v meste pochovaných aj viac ako štyri stovky šiitskych svätcov a ulámov. Okolo roku 1722 Kumm vyplienili Afgánci a neskôr Uzbekovia. Druhý kádžárovský vládca, Fath Alí Šáh nechal obnoviť Fátiminu hrobku i kráľovské pamiatky. Okrem Safíjovcov tak práve Kádžárovci prispeli k súčasnému vzhľadu mesta. Kádžárovci tiež v meste vybudovali vlastnú hrobku.[10][13] Celkovo však bolo 19. storočie pre mesto skôr obdobím úpadku. Úroveň miestnej vzdelanosti výrazne poklesla po smrti učenca Mírzá Kummího v roku 1804.[13] Následne v Kumme vyučovalo len málo vynikajúcich teológov a miestne semináre a vysoké školy boli zväčša nečinné.[9] Veľký dopad mal na mesto hladomor v rokoch 1870 – 1871, ktorý bol spojený s nepokojmi i kanibalizmom. Počet obyvateľov Kummu klesol z 25 000 na 14 000. V roku 1904 v meste zase vypukla epidémia cholery.[9]
Moderné dejiny a islamská revolúcia
Nový rozvoj priniesla Kummu islamská teologická univerzita založená v roku 1920. Dodnes najväčšia univerzita v Iráne (Perzii) sa špecializuje na islamské právo, filozofiu, teológiu a logiku.[10] Univerzita prilákala do mesta mnohých prominentných šiitskych teológov prichádzajúcich z irackých šiitskych centier. Spolu s vyučujúcimi, ktorí sa necítili v sunnitskom a britskom prostredí konformne prišli do Kummu aj noví študenti.[9] Významný vplyv na rozvoj akadémie mal ajatolláh Há’eri.[14] Teologické centrum sa v 20. storočí stalo vplyvným oponentom dynastie Pahláví (1925 – 1979), ktorá podporovala antiklerikalizmus a sekularizmus.[9]
„Pre mnohých Iráncov je Kumm skutočným hlavným mestom islamskej republiky. Matka islamskej revolúcie, mesto krvi a povstania, toto alter ego Teheránu sleduje svoje dedičstvo ako pútnické miesto staré dve tisícročia a ako vyzývateľ politických elít takmer rovnako dlho. Rovnako ako jeho iracké náprotivky Nadžaf a Karbala, aj toto sväté mesto šiitov má vzdelávaciu a výcvikovú úlohu, ktorú možno vysledovať 1000 rokov dozadu. Mesto hostilo vzostup ajatolláha Chomejního, podporilo odpor cisárskych mocností a vztýčilo červenú vlajku mučeníctva. Dnes jeho moc ovplyvňuje Libanon a Irak a dotýka sa miliónov šiitov po celom svete prostredníctvom webu, pútí a absolventov seminárov.“ |
DUMPER, Michael. Qom. In: Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia. Ed. Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley. Santa Barbara etc. : Abc-Clio, 2007. ISBN 1-57607-919-8. S. 301. |
Z tohto dôvodu sa Kumm tiež spája s vodcom islamskej revolúcie, ajatolláhom Rúholláha Chomejním, ktorý v meste študoval. V meste došlo aj k samotnému vypuknutiu revolúcie po tom, čo došlo k smrti demonštrujúcich študentov teológie v januári 1978.[4] O rok neskôr sa práve v Kumme perzská armáda vzdala islamským revolučným milíciám. Po revolúcii sa ajatolláh Ruholláh Chomejní opäť usadil v Kumme z ktorého urobil svoje sídlo.[6] Hoci hlavné mesto zostalo v Teheráne, Kumm bol považovaný za duchovné srdce revolúcie a islamskej republiky. V dôsledku toho sa doň vynaložili značné finančné prostriedky na renováciu mešít, seminárov, svätýň a verejných budov.[9] Rovnako sa rozšírila miestna univerzita. Kým v roku 1975 teologickú školu navštevovalo len okolo šesťtisíc študentov, v roku 1991 to bolo až tridsaťšesťtisíc študentov.[14] Miestne duchovné centrum má pritom dodnes vplyv na politickú situáciu v Iráne, ba jeho vplyv presahuje aj do zahraničných šiitskych centier.[9]
Najnovšie dejiny a súčasnosť
V roku 1956 boli blízko mesta (v Sarádžehu) objavené ropné polia a medzi Kummom a Teheránom bola postavená veľká rafinéria. V 70. rokoch 20. storočia bolo na hornom toku Rúd-e Kumm dokončených niekoľko priehrad. Dodnes je Kumm regionálnym centrom pre distribúciu ropy a ropných produktov. Vedú cezeň významné ropovody a plynovody.[6]
Od 80. rokov 20. storočia mesto prešlo rozsiahlym rozvojom. Bola vystavaná kvalitná dopravná infraštruktúra, mesto bolo napojené na železnice a diaľnice. Počet obyvateľov sa zvýšil zo 424 048 v roku 1986 k 777 677 v roku 1996. Podľa odhadov sa len do roku 2001 populácia ďalej zvýšila na viac ako 873 000 v roku 2001.[4]
Poľnohospodárska produkcia Kummu v poslednom období upadla, hoci región naďalej zostáva regionálnym producentom olejnatých rastlín, obilia, niektorých druhov zeleniny, bavlny a ópia. Priemysel sa v posledných desaťročiach zameriaval na výrobu bavlneného textilu, obuvi, keramiky a skla. Veľké zisky mestu poskytujú výroba produktov a poskytovanie služieb súvisiacich s náboženskými púťami do mesta.[4] Moderné mesto má najväčšiu madrasu (teologickú fakultu) v Iráne.[6]
V roku 2000 bol Kumm miestom opatrení a násilia proti súfijom. V septembri 2005 ajatolláh Ḥusajn Núrí-Hamadání vyhlásil súfíjov za nebezpečenstvo pre islam a vyzval na represívne opatrenia voči nim. Ďalší významní duchovní žiadali, aby „bola zo svätého mesta vyhladená každá stopa súfizmu“. 13. februára 2006 usporiadali v Kumme stúpenci rádu ni'matulláhí pokojnú demonštráciu na protest proti mestskému nariadeniu, ktoré ich vyzývalo, aby opustili svoje centrum. Guvernér ʿAbbás Mohtadž obvinil dervišov z destabilizácie krajiny a z prepojenia na zahraničné vlády. Demonštrácia bola násilne potlačená a stovky demonštrantov bolo zranených alebo zatknutých. Väčšina zatknutých bola prepustená pod podmienkou, že ukončia svoje aktivity v súfijskom hnutí. Na druhý deň bezpečnostné zložky zbúrali pietne miesto a priľahlé domy.[13]
Pamiatky
Najvýznamnejšou mestskou pamiatkou je Svätyňa Fátimy bint Músá (Haram-e Fáteme-je Masúme), komplex budov a nádvorí z rôznych historických období. Svätyňa so zlatou kupolou a jej priestranné nádvorie sa denne zapĺňajú pútnikmi. Vstup do svätyne tvorí zrkadlový portál z roku 1883. Po stranách nádvoria stoja hrobky šľachticov a ministrov z obdobia kádžárovskej dynastie. V mešite sú pochovaní aj štyria sáfíjovskí šáhovia. Súčasná kupola bola postavená za Sáfijovcov a pozlátená Kádžárovcami. Za svätyňou sa nachádza nová mešita Masdžid-Azam alebo Borudžerdi s modrou kupolou. Dvaja Kádžárovci sú pochovaní napravo od svätyne na Starom nádvorí, za ktorým sa nachádzajú ďalšie dve nádvoria, ktoré Safijovci premenili na madrasy. Nádvorie svätyne a mešita Borudžerdi sú dôležitými miestami pre spoločné modlitby a kázne.[13]
V meste je pochované množstvo významných osobností z perzských (iránskych) dejín. Šáh Abbás II. je pochovaný v bohato zdobenom mauzóleu z roku 1666. Na južnej strane mesta sa nachádza skupina piatich mauzóleí, ktoré sa vyznačujú pozoruhodnými polychrómovanými štukovými ornamentmi. Väčšina z nich pochádza zo 14. storočia.[6]
Kumm bol významný i pre svoju blízkosť k dedine Džamkarán, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov od centra mesta a je známa pre rovnomennú mešitu. Mešita bola pravdepodobne postavená koncom 10. storočia na žiadosť skrytého dvanásteho imáma (Muhammada al-Mahdího). V mešite sa nachádza studňa, do ktorej sú návštevníci vyzývaní, aby vložili žiadosti o modlitby, pričom mnohí veria, že skrytý imám každú žiadosť číta.[13]
Významné osobnosti
- Fátima bint Músá (†816), dcéra siedmeho imáma šiitskeho islamu[10]
- Hassan-i Sabbáh (*11. stor. – † 1124), zakladateľ hnutia nizárijskych ismá'ílitov (rádu asasínov)[10]
- Safíjovci
- Kadžárovci
- Abd al-Karím al Há'irí al-Jazdí (*1859 – †30. január 1937), šiitsky učenec, zakladateľ islamského seminára (hawzy) v Kumme
- Hossein Borudžerdi (*23. marec, 1875 – † 30. marec 1961), šiitsky učenec, mardža, zomrel v Kumme
- Ruholláh Chomejní (* 1902 – † 1989), šiitsky náboženský vodca a ajatolláh, iránsky politik; študoval a pôsobil v meste
Galéria
-
Imámzádeh Šáh Džamal, mauzóleum
-
Imámzádeh Alí ibn Džafar, mauzóleum
-
Imámzádeh Ibrahím, mauzóleum
-
Lapače vzduchu (bádgiry) v Kumme
-
Imámzádeh Musá al-Mubarraká, mauzóleum
-
Kummský bazár
-
Dom Hadžiho Alího Chána Zanda, iránska národná kultúrna pamiatka
-
Chomejního dom v Kumme
-
Imámzádeh Ahmad ibn Kásem, mauzóleum
-
Masdžid-Azam, mešita postavená v roku 1961
Referencie
Referencie
- ↑ islamská filozofia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 218. Dostupné online.
- ↑ iránska architektúra. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 180. Dostupné online.
- ↑ a b Kum. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Patnáctý díl Krajčij – Ligustrum. Praha : J. Otto, 1900. S. 353. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i QUM. In: Historical dictionary of Iran. 2nd Ed. Lanham etc. : The Scarecrow Press, 2007. (Historical Dictionaries of Asia, Oceania and the Middle East; zv. 62.) ISBN 978-0-8108-5330-0, 0-8108-5330-2. S. 261 – 262.
- ↑ a b Sborník Československé společnosti zeměpisné. Sv. 44 – 45. Praha : Československá společnost zeměpisná, Československá akademie věd, 1938. S. 116. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h Qom In: Encyclopaedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Komm. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 348.
- ↑ a b CALMARD J. KUM. In: The Encyclopaedia of Islam. 2nd Ed. Vol. 5. KHE – MAHI. Leiden, New York : Brill, 1986. ISBN 90-04-07819-3. S. 369 – 372. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p DUMPER, Michael. Qom. In: Cities of the Middle East and North Africa: A Historical Encyclopedia. Ed. Michael R. T. Dumper; Bruce E. Stanley. Santa Barbara etc. : Abc-Clio, 2007. ISBN 1-57607-919-8. S. 301 – 303.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o STARKEY, Janet. QUMM. In: NETTON, Ian Richard. Encyclopaedia of Islam. London : Routledge, 2013. ISBN 978-1-135-17960-1. S. 531 – 532. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f DRECHSLER, Andreas. QOM i. History to the Safavid Period. In: Encyclopædia Iranica. Dostupné online.
- ↑ a b EVERETT-HEATH, J. Qom. In Concise Oxford Dictionary of World Place Names. Oxford : Oxford University Press. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h FISCHER, M., & GHAEMMAGHAMI, O. Qom In: The Oxford Encyclopedia of the Islamic World. Oxford : Oxford University Press. Dostupné online. .
- ↑ a b c JA’FARIYAN, Rasool. QOM. In: Encyclopedia of Islam and the Muslim World. Vol. 2. M – Z. New York : Thomson Gale, 2004. ISBN 0-02-865605-9. S. 561 – 562.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kumm
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk