A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kavád I. (stredoperzsky: 𐭪𐭥𐭠𐭲 Kawād; * 473 – † 13. september 531) bol perzský veľkokráľ z rodu Sásánovcov, ktorý vládol v rokoch 488 – 496 a 499 – 531. Jeho otcom bol kráľ Péróz I. (vládol v rokoch 459 – 488), synom a nástupcom kráľ Husrav I.
Rodina a mladosť
Ak vychádzame z údajov Malalovej kroniky, narodil sa Kavád roku 449, teda desať rokov predtým, než jeho otec Péróz nastúpil na perzský trón. Z Kavádových súrodencov poznáme bližšie Zámáspa, neskoršieho krátkodobého perzského kráľa, Zaréa, ktorý sa za vlády kráľa Valgaša pokúsil o prevrat, a sestru Pérózducht, zajatú Heftalitmi roku 484.
V prameňoch sa Kavád po prvý raz objavuje v súvislosti s prvou otcovou výpravou proti Heftalitom (469), pri ktorej ho zajali a na slobodu sa dostal až po vyplatení vysokého výkupného (náklady možno spolufinancoval aj byzantský cisár Lev I.). Potom o princovi chýbajú informácie až do polovice osemdesiatych rokov, kedy kráľ Péróz zahynul v druhej vojne s Heftalitmi a na perzský trón zasadol jeho brat Valgaš. Vtedy Kavád pravdepodobne uplatňoval svoje nároky na trón, ale nakoniec musel sám újsť k Heftalitom, kde sa zdržiaval takmer po celý čas Valgašovej vlády.
Po prvý raz kráľom
V roku 488 sa princ Kavád zmocnil za nejasných okolností perzského trónu. Určite sa tak stalo za podpory Heftalitov a dovtedajšieho prvého ministra Sóchra, nevie sa však, či kráľ Valgaš bol pri prevrate zvrhnutý, alebo či naopak jeho smrť vyvolala Kavádov zásah. Každopádne sa v prvých rokoch panovania nového kráľa na pomeroch v Perzii mnoho nezmenilo: na čele štátu zostal aj naďalej Sóchrá z rodu Károv a ani vplyv Heftalitov sa nijak podstatne neznížil. Až časom sa malo ukázať, že sa Kavád nemieni uspokojiť s úlohou bábky, ovládanej šľachtickými klikami, tak ako jeho predchodca.
V snahe posilniť kráľovskú moc, rozohral Kavád v deväťdesiatych rokoch zložitú hru: podnecoval rivalitu medzi dvomi najvplyvnejšími rodmi v ríši, Mihránovcami a Kármi, a za podpory Mihránovca Šápúra sa mu podarilo popraviť roku 494/495 Sóchra. Zároveň začal viac počúvať ľudového kazateľa Mazdaka, ktorý propagoval myšlienky spravodlivého rozdelenia majetku a snáď bol ovplyvnený aj niektorými ideami manicheizmu. Aj keď nie je jasné, či tak kráľ robil len preto, aby ďalej oslabil vplyv veľmožov, alebo na neho zapôsobila Mazdakova osobná viera a zbožnosť, výsledkom boli najrozsiahlejšie sociálne nepokoje, ktoré ríša zažila od svojho vzniku v 3. storočí. Tieto takzvané mazdakovské búrky sprevádzalo drancovanie šľachtických majetkov, trvajúce zhruba rok, a rozsiahle násilnosti. Všetko ukončil až štátny prevrat zorganizovaný v roku 496, pri ktorom veľmoži Kaváda I. zosadili a poslali do štátneho väzenia v Chúzistáne. Za nového kráľa bol zvolili Kavádovho brata Zámásp.
Väzenie a exil
Nevieme, aký dlhy čas strávil Kavád v chúzistánskom väzení, isté však je, že sa mu čoskoro podarilo ujsť a že ho na dvore Heftalitov, kam zamieril, vľúdne prijali. Heftalitský kráľ mu dal za ženu svoju dcéru, a potom, keď sa Kavád zaručil, že bude znova platiť tribút, dostal k dispozícii vojsko, aby si s jeho pomocou vydobyl trón naspäť. Roku 499 vtrhli heftalitské oddiely do Perzie a Kavád I. bol opäť dosadený na trón. Ďalší osud Zámáspa je neznámy.
Reštaurácia moci
Druhá Kavádova vláda bola na udalosti bohatá rovnako ako tá prvá. Zdá sa, že kráľ v určitom smere ďalej spolupracoval s mazdakistami aj s Mazdakom osobne, na rozdiel od rokov 494/495 – 496 si však udržoval nad situáciou pevnú kontrolu. V zahraničnopolitickej oblasti došlo v rokoch 503 – 505/506 ku konfliktu s východorímskou ríšou, ktorý údajne vyvolalo odmietnutie Kavádovej žiadosti, aby sa cisár Anastasios I. podieľal na platení tribútu Heftalitom. Boje však mali skôr pozičný charakter a skončili uzavretím prímeria, pretože sásánovsku ríšu napadli na severovýchode nomádske kmene.
Vojna s kočovníkmi trvala plných desať rokov a jej priebeh nie je podrobnejšie známy. Nevie sa ani, o aké etniká šlo, iste však nešlo o Heftalitov, pretože tí boli spojencami Peržanov. Pramene hovoria o Kadusioch či všeobecne o „Hunoch“. Vnútropoliticky sa od začiatku dvadsiatych rokov stále viac zhoršoval kráľov vzťah k Mazdakovi a jeho hnutiu. Dôvodov bolo zrejme viac, tým hlavným však bola nepochybne následnícka otázka v ríši, alebo výstižnejšie voľba princa Husrava za Kavádovho dediča. Husrav patril k rozhodným odporcom mazdakistov a pravdepodobne na otca vyvíjal nátlak, aby hnutie potlačil. Napriek tomu trvalo ešte niekoľko rokov, než sa k tomu starý kráľ odhodlal.
Okolo roku 522/523 ponúkol Kavád východorímskemu cisárovi Justiniovi I. definitívne uzavretie mieru a na oplátku ho požiadal, aby adoptoval jeho syna Husrava. Zmysel tejto akcie je zrejmý: v prípade, že by bol Husrav zbavený moci, mal by cisár povinnosť intervenovať a pomôcť mu opäť na trón. Vzhľadom na to, že Husrav bol najmladším Kavádovym synom a že najstarší syn Kávus patril k priaznivcom Mazdaka, nepôsobila takáto eventualita nijak nereálne. Justinius však žiadosť odmietol, čím dal Kavádovi zámienku na začatie novej vojny.
Konflikt s východorímskou ríšou začal roku 527 a trval až do Kavádovej smrti. Bojovalo sa hlavne o Ibériu (dnešné Gruzínsko), bez toho, aby jedna či druhá strana získala rozhodnú prevahu. Kráľ sa medzitým rozhodol, že s konečnou platnosťou urobí poriadok s mazdakistami – roku 528/529 bola väčšina z nich vrátane Mazdaka povraždená. Napriek tomu hnutie v niektorých oblastiach Iránu prežilo až do čias arabskej nadvlády.
Kavádova smrť
Kavád zomrel roku 531 ako osemdesiatdvaročný a bilancia jeho vlády je rozporuplná. Na jednej strane dopustil, aby ríšu v deväťdesiatych rokoch zachvátili ťažké vnútorné zmätky, na druhej strane sa mu nakoniec podarilo posilniť kráľovskú moc a vrátiť Perzii aspoň časť zahraničnopolitickej prestíže. Jeho zrejme najlepším rozhodnutím však bola voľba nástupcu – Husrav I. totiž čoskoro ukázal, že je jedným z najschopnejších sásánovskych kráľov vôbec.
Bibliografia
- Klíma, O., Sláva a pád starého Íránu, Praha 1977.
- Schippmann, K., Grundzüge der Geschichte des sasanidischen Reiches, Darmstadt 1990.
Kavád I.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Valgaš |
kráľ 488 – 496 |
Nástupca Zámásp |
Kavád I.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Zámásp |
kráľ 499 – 531 |
Nástupca Husrav I. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk