A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Qhapaq Ñan, Andean Road System* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
hlavná cesta | |
Štát | Argentína, Bolívia Čile, Ekvádor Kolumbia, Peru |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii, iii, iv, vi |
Identifikačné č. | 1459 |
Región** | Latinská Amerika a Karibik |
História zápisu | |
Zápis | 2014 (38. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Inkský systém ciest (kečuánsky Qhapaq Ñan) je unikátna sieť komunikácií v Andách, ktorú rozvinuli a využívali Inkovia, pričom niektoré jej úseky pochádzajú z obdobia pred vznikom Inkskej ríše (predovšetkým od kultúr Wari a Tiwanaku). Rozsah pôvodných inkských chodníkov je dnes odhadovaný v rozsahu od 23 000 km až do 30 000 km.[1][2]
Názov Qhapaq nan sa vzťahuje tak na celú sieť v plnom rozsahu, ako aj v užšom poňatí na tzv. "Kráľovskú cestu" - chrbticovú cestu v dĺžke 5 200 km medzi Quitom, Cuzcom a Tucumánom.[3] Cesty výrazne uľahčovali komunikáciu medzi jednotlivými sídelnými celkami a boli efektívnym prostriedkom politickej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácie podrobených kultúr v rámci expanzívnej Inkskej ríše. Qhapaq nan využili aj španielski conquistadori pri dobývaní nových území v Južnej Amerike.[4] Pavučina chodníkov sa rozkladala od územia južnej Kolumbie po údolie rieky Maule v centrálnom Čile,[4], čo zodpovedá teritorálnemu rozsahu inkskej ríše v čase príchodu Španielov v roku 1521. Východiskovým bodom a hlavným uzlom bolo inkské hlavné mesto Cuzco.[4] Z neho vychádzali štyri primárne cesty do štyroch hlavných oblastí (tzv. "Suyos" - Antisuyo, Chinchaysuyo, Contisuyo a Collasuyo), z ktorých sa Inkská ríše skladala. Cesty spájali púštne oblasti na pacifickom pobreží, horské regióny aj tropické pralesy Amazónie.
Rozsiahle stavebné práce na pozemných komunikáciách odštartovali za vlády Inka Pachacúteca (vládol v rokoch 1438 – 1471), ktorý cítil nutnosť výstavby ciest, aby mohol pohotovo vysielať vládnych úradníkov, vojská a lojálne obyvateľstvo na anexiu a osídlenie dobytých území. V podpore dopravnej siete pokračovali aj jeho nástupcovia.
Inkský systém ciest pozostával z troch základných prvkov: vydláždená cesta, mosty a sprievodné skladovacie a ubytovacie budovy. Šírka ciest sa pohybovala medzi pol metrom v hornatých oblastiach a šiestimi metrami v rovinách. Po týchto cestách sa ako poslovia pohybovali rýchli bežci, ktorí sa nazývali "chasquis".[5] Behali podľa štafetového systému. Na každý úsek cesty boli k dispozícii dvaja odpočinutí bežci. Odovzdávali správy na staniciach, nazývaných "tambos", ktoré boli postavené vo vzdialenostiach približne 20 km. Vzdialenosť medzi Cuzcom a Quitom boli schopní prekonať za 1 týždeň.[5] Inkovia nevyužívali ani kone, ani koleso, pretože ich vôbec nepoznali. Používali jedine lamy, alebo chodili pešo. Sú známe mosty pozostávajúce z kamenných opier a drevenej mostovky, mosty zavesené (laná z vlákien agáve),[6], ale napr. na rieke Desaguadero existoval most z rady rákosových pontónov.
Fotogaléria
Referencie
- ↑ Qhapaq Ñan- Sistema Vial Andino, itinerario cultural de la UNESCO . mendoza.edu.ar, . Dostupné online. (španielsky)
- ↑ Qhapaq Ñan, Sistema Vial Andino es incluido en la Lista de Patrimonio Mundial de la Unesco . Consejo de Monumentos nacionales de Chile, . Dostupné online. (španielsky)
- ↑ Inca road system . PERU TRAVEL GUIDE, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c En San Pedro de Atacama especialistas de Sudamérica compartirán en inédito taller sobre el Sistema Vial Incaico . Universidad Arturo Prat del Estado Chile, . Dostupné online. (španielsky)
- ↑ a b Sistema Vial en el Tahuantinsuyo . Historia del Perú, . Dostupné online. (španielsky)
- ↑ Los puentes inkaicos . Congreso de la República de Perú, . Dostupné online. (španielsky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Incký systém cest na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk