Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)

	Homoľské Karpaty
	geomorfologická časť; Malých Karpát
	Partizánska lúka v južnej časti
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský
Okresy	Malacky, Pezinok, Bratislava III a IV
Časť	Pezinských Karpát
Hranice	Smolenická vrchovina, Biele hory, Kuchynská hornatina, Podmalokarpatská zníženina, Stupavské predhorie, Lamačská brána, Bratislavské predhorie, Podunajská rovina, Šúr; Podmalokarpatská pahorkatina
Mestá	Bratislava, Modra, Pezinok
Rieky	Gidra, Stupavský potok, Vydrica
Súradnice	48°17′10″S 17°09′58″V / 48,286°S 17,166°V
Najvyšší bod	Veľká homoľa
- výška	709 m n. m.
Najnižší bod	juhovýchodný okraj územia
- poloha	Rača
- výška	cca 140 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Bratislavského kraja Poloha územia v rámci Bratislavského kraja Poloha územia v rámci Bratislavského kraja
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°17′10″S 17°09′58″V / 48,286°S 17,166°V

Homoľské Karpaty^[2] je geomorfologická časť Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.^[3] Leží v južnej polovici podcelku a zaberá územie od Bratislavy po Doľany.^[4]

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Fatransko-tatranská oblasť → Malé Karpaty → Pezinské Karpaty → Homoľské Karpaty ***

Územie sa nachádza v juhozápadnej polovici Malých Karpát a zaberá celú južnú časť podcelkou Pezinské Karpaty. Tvorí hornaté územie, ktoré dosahuje na Veľkej homoli výšku 709 m n. m. Rozkladá sa od okraja Bratislavy na juhu, po Doľanskú dolinu, pričom na juhovýchodnom okraji ležia tiež mestá Modra a Pezinok. V rámci pohoria susedí na severe Smolenická vrchovina, Biele hory a Kuchynská hornatina, na západe Stupavské predhorie, všetko geomorfologické časti Pezinských Karpát. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny. Juhozápadným smerom pokračujú Devínske Karpaty a ich časti Lamačská brána a Bratislavské predhorie. Juhovýchodný okraj lemuje Podunajská rovina, jej časť Šúr a Podmalokarpatská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny.^[3]

Západná časť Pezinských Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy, východne situované oblasti patria do povodia Váhu a Malého Dunaja. Z množstva potokov sú najvýznamnejšie Gidra, Stupavský potok a Vydrica.

Sídlami na západnom okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica) a I/2 (Malacky – Bratislava), juhovýchodný okraj lemuje cesta II/502 (Smolenice – Pezinok – Bratislava) a strednou časťou vedie cesta II/503 (Malacky – Pernek – Pezinská Baba).^[4]

Chránené územia

Celá táto časť pohoria je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Z chráneného územia sú vyňaté len osídlené okrajové časti. Osobitne chránenými územiami sú tu národná prírodná rezervácia Hajdúchy, prírodná rezervácia Jurské jazero, Nad Šenkárkou, Strmina a Zlatá studnička, prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka, Rösslerov lom a Tisové skaly a chránený areál Svätojurské hradisko.^[4]

Turizmus

Poloha Pezinských Karpát toto územie predurčuje byť turisticky atraktívnym. Okrajové časti zasahujú na úpätie pohoria a veľká časť Homoľských Karpát tvorí tzv. Bratislavský lesný park. Oblasť je vybavená hustou sieťou značených chodníkov, do niekoľkých lokalít je možný prístup cestou. Najznámejšími strediskami letnej či zimnej turistiky je horské sedlo Pezinská Baba s rovnomenným lyžiarskym strediskom, lokalita Piesok – Zochova chata, Modra – Harmónia a okolie Kamzíka. Z pamiatok zaujmú hrady Červený Kameň, Biely Kameň a hradisko Neštich.

Vybrané vrcholy

Veľká homoľa (709 m n. m.)
Jelenec (694 m n. m.)
Kukla (564 m n. m.)
Zámčisko (468 m n. m.)
Kamzík (440 m n. m.)^[4]

Značené chodníky

po červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle cez sedlo Pezinská Baba k hradu Devín
po modro značenej trase:
- z obce Píla okolo Zochovej chaty na rázc. Hubaľová
- z Dubovej cez vrch Kukla (564 m n. m.) na rázc. Medvedia skala
- z Harmónie do lokality Tisové skaly
- z Modry pod Veľkú homoľu (709 m n. m.)
- z Pezinka do sedla Pezinská Baba (527 m n. m.)
- zo Svätého Jura do lokality Košarisko
- z Rače cez Biely kríž do Borinky
- z Krasnian do Marianky
- z Koliby cez Kamzík (440 m n. m.) k ústrediu KST
po zeleno značenej trase:
- z hlavnej stanice na Kamzík (440 m n. m.)
- z Limbachu cez Borinku do Rače
- od obce Vinosady na Veľkú homoľu (709 m n. m.)
- z Modry do Harmónie
- z Častej k hradu Červený Kameň
po žlto značenej trase:
- zo Svätého Jura na rázc. Biely kríž
- z Lamača na Kamzík (440 m n. m.)^[4]

Referencie

↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[2] Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.

[GCS-3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-4] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

z d u Malé Karpaty
Podcelky (časti)	Brezovské Karpaty Dobrovodská kotlina Čachtické Karpaty Nedze Plešivec Devínske Karpaty Bratislavské predhorie Devínska brána Devínska Kobyla Lamačská brána Pezinské Karpaty Biele hory Bukovská brázda Homoľské Karpaty Kuchynská hornatina Lošonská kotlina Plavecké predhorie Smolenická vrchovina Stupavské predhorie
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Národné prírodné rezervácie	Čachtický hradný vrch Devínska Kobyla Hajdúchy Hlboča Kršlenica Pohanská Roštún Záruby
Prírodné rezervácie	Bolehlav Buková Čerenec Čierna skala Fialková dolina Chríb Jurské jazero Kamenec Katarína Klokoč Lančársky Dubník Lošonský háj Málová Nad Šenkárkou Orlie skaly Plešivec Pod Holým vrchom Pod Pajštúnom Skalné okno Slopy Strmina Ševcova skala Vysoká Zlatá studnička
Národné prírodné pamiatky	Čachtická jaskyňa Jaskyňa Driny
Prírodné pamiatky	Bukovina Čertov žľab Deravá skala Ľahký kameň Limbašská vyvieračka Malá Pec Tisové skaly Veľká pec Vyvieračka pod Bachárkou Zrubárka
Územie Natura 2000	Homoľské Karpaty
Chránený areál	Svätojurské hradisko Všivavec
Kultúrne a historické pamiatky	Bratislavský hrad Čachtický hrad hrad Devín Dračí hrádok Hrad Biely Kameň Hrad Červený Kameň Hrad Dobrá Voda Hrad Ostrý Kameň Hrad Korlátka Kostol a kláštor svätej Kataríny Hrad Pajštún Hradisko Molpír Hradisko Pohanská Plavecký hrad Praveké hradisko Prašník Smolenický zámok
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Záruby (768) Vysoká (754) Vápenná* (752) Veľká homoľa* (709) Veľký Javorník (594) Klenová (585) Malý Javorník (584) Kukla* (564) Devínska Kobyla (514) Pohanská (494) Kamzík (439)^{(Televízna veža)} Baranec (378) Ostriež (370) Molpír (354)