Bukovská brázda
geomorfologická časť Malých Karpát
Okolie VN Buková
Štát	Slovensko
Regióny	Trnavský, Bratislavský
Okresy	Malacky, Senica, Trnava
Časť	Pezinských Karpát
Hranice	Plavecké predhorie, Brezovské Karpaty, Biele hory, Podmalokarpatská zníženina
Mestá	Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Buková
Rieky	Trstienka, Rudavka, Smrekovec, Hrudky
Súradnice	48°31′34″S 17°21′25″V / 48,526°S 17,357°V / 48.526; 17.357
Najnižší bod	západný okraj územia
- poloha	Plavecké Podhradie
- výška	cca 230 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trnavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bukovská brázda^[1] je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.^[2] Leží na severozápadnom okraji podcelku, v páse od Rohožníka po Bukovú.^[3]

Polohopis

Bukovská brázda sa nachádza na západnom okraji strednej časti Malých Karpát a zaberá severozápadnú časť podcelku Pezinské Karpaty. Depresia sa v dĺžke cca 18 km tiahne od okraja pohoria pri obci Rohožník severovýchodným smerom popri Sološnici, Plaveckom Podhradí a Plaveckom Mikuláši k obci Buková. Z juhu a juhovýchodu územie obopínajú Biele hory, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty a severozápadným smerom leží Plavecké predhorie, časť Pezinských Karpát. Západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.^[2]

Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy. Z Bukovskej brázdy vedú potoky cez Plavecké predhorie do Rudavy. Najvýznamnejšie sú Hrudky, Trstienka, Libuša, Smrekovec a Rudavka. V severnej časti je na riečke Hrudky vybudovaná vodná nádrž Buková. Obcami na okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica).^[3]

Chránené územia

Takmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, vyňatá je len juhozápadná časť v okolí Rohožníka a Sološnice. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Roštún a Pohanská, prírodná rezervácia Buková a prírodná pamiatka Deravá skala a Bukovina.^[3]

Turizmus

Turisticky atraktívne je okolie Plaveckého Podhradia s ruinami Plaveckého hradu a viacerými jaskyňami, no tiež severná časť v okolí vodnej nádrže Buková. Osídlenie v paleolite bolo preukázané v jaskyni Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a severným okrajom údolím riečky Chotár viedla v stredoveku dôležitá Česká cesta. Sieť turistických chodníkov prepája túto časť so zvyškom Malých Karpát.

Značené chodníky

• po červeno značenej Štefánikovej magistrále, vedúcej od mohyly na Bradle okrajom Bukovskej brázdy (viaceré trasy sa na ňu napájajú) k hradu Devín
• po modro značenej trase:
  • z Rohožníka na rázc. Sedlo Skalka
  • z Plaveckého Podhradia cez Plavecký hrad na rázc. Amonova lúka
  • z Plaveckého Mikuláša na rázcestie Červená hora
  • od vodnej nádrže Buková do lokality Rozbehy
• po zeleno značenej trase:
  • zo Sološnice na rázc. Pod Malou Vápennou
  • z Plaveckého Mikuláša údolím riečky Libuša do lokality Mon Repos
  • z rázc. Brezinky cez Bukovú do lokality Rozbehy
• po žlto značenej trase:
  • zo Sološnice Sološnickou dolinou na Sklený vrch
  • z Plaveckého Podhradia pod vrch Vápenná (752 m n. m.)
  • z Plaveckého Mikuláša na rázcestie v sedle Báborská, resp. na rázc. Pod Čiernou skalou
  • z obce Plavecký Peter k vodnej nádrži Buková^[3]

Referencie

Pozri aj

• Pezinské Karpaty
• Malé Karpaty
• Geomorfologické členenie Slovenska