Maskilim, predstavitelia haskaly

Židia a judaizmus

Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Ortodoxný Konzervatívny (Masorti) Progresívny (Reformný - Liberálny) Ultraortodoxný Samaritáni Falašovia Karaiti Etnické skupiny a jazyky Aškenazim Sfaradim Mizrachi Hebrejčina Jidiš Ladino Ge'ez Buchori Populácia (vývoj) Európa Amerika Ázia Afrika Austrália Náboženstvo Boh Princípy viery v judaizme Božie mená 613 micvot Halacha Noemove zákony Mesiáš Eschatológia Filozofia a etika Židovská filozofia Cdaka Musar Vyvolenosť Chasidizmus Kabala Haskala Náboženské texty Tóra Tanach Mišna Talmud Midraš Tosefta Mišne Tora Šulchan aruch Sidur Machzor Pijut Zohar Tradície a zvyky Obriezka Pidjon ha-ben Simchat bat Bar micva Šiduch Svadba Rozvod (Get) Pohreb Kašrut Židovský kalendár Židovské sviatky Talit Tfilin Cicit Kipa Mezuza Menora Šofar Sefer Tora Významné postavy Abrahám Izák Jakub Mojžiš Šalamún David Eliáš Áron Maimonides Nachmanides Raši Ba'al Šem Tov Ga'on z Vilna Maharal Náboženské inštitúcie Chrám Synagóga Ješiva Bejt midraš Rabín Chazan Dajan Ga’on Kohen Mašgiach Gabaj Šochet Mohel Bejt din Roš ješiva Židovská liturgia Šema Amida Kadiš Minhag Minjan Nosach Šacharit Mincha Ma'ariv Musaf Dejiny Židov starovek stredovek novovek Blízke témy Antisemitizmus Gój Holokaust Izrael Filosemitizmus Sionizmus Abrahámovské náboženstvo

z • d • u

Haskala (hebr. השכלה‎) alebo židovské osvietenstvo je ideologický smer rozšírený medzi židovskými obyvateľmi Európy v 18. a 19. storočí. Cieľom bolo pretvorenie židovského kultúrneho a náboženského života v duchu moderných ideí, integrácie do európskej spoločnosti a vzrast miery sekulárneho vzdelania, výuky hebrejčiny a židovskej histórie. Predstaviteľ sa označuje slovom maskil.

Osvietení Židia sa nazývali maskilim (plurál).^[1] Za hlavného predstaviteľa haskaly je považovaný Moses Mendelssohn (1729–1786), pruský Žid žijúci v Berlíne a autor mnohých závažných filozofických prací. Medzi hlásateľov tejto myšlienky sa radili predovšetkým emancipované židovské vrstvy. V oblasti, kde dominovala nemčina, patrili osvietenci k odporcom jazyka jidiš a požadovali výuku v nemčine a v hebrejčine. Vo východnejšie položených oblastiach (Poľsko, Rusko) však bola situácia iná.

Za kľúčový prvok haskaly bolo osvietencami považované školstvo a vzdelanie. Kládli dôraz na vznik nových židovských škôl v strednej Európe s výukou v nemčine a v osvieteneckom duchu. Vo vzťahu k náboženstvu bol zachovávaný umiernený postoj (tzn. uznanie základných náboženských hodnôt), ale vo výklade preferovania rozumového prístupu a moderných vedeckých poznatkov.

Židovský verejná debata sa presunula zo synagóg, z náboženských škôl, rabínskych odpovedí, kníh o etike či kázňach do periodík, literárnych klubov, komunity intelektuálov či do súkromných domovov.^[2]

Referencie

Bibliografia

• BARNAVI, Eli a kolektiv. Atlas univerzálních dějin židovského národa. Praha : Victoria Publishing, 1995. 299 s. ISBN 80-7187-013-7.
• PAVLÁT, Leo; FIEDLER, Jiří; ŠEDINOVÁ, Jiřina a kolektiv. Židé − Dějiny a kultura. Praha : Kliment a Mrázek, 1997. 144 s. ISBN 80-85608-17-0.
• FEINER, Shmuel. The Jewish Enlightenment. Preklad Chaya Naor. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2003. ISBN 0-8122-3755-2. S. 2. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haskala na českej Wikipédii.