A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Drienovec | |
obec | |
Kostol sv. Martina
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice-okolie |
Región | Abov |
Nadmorská výška | 188 m n. m. |
Súradnice | 48°36′27″S 20°57′07″V / 48,607500°S 20,951944°V |
Rozloha | 28,07 km² (2 807 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 411 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 85,89 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1241[3]/1335[4] |
Starosta | Štefan Bacsó[5] (nezávislý) |
PSČ | 044 01 |
ŠÚJ | 521337 |
EČV (do r. 2022) | KS |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Adresa obecného úradu |
Drienovec 368, 044 01 Drienovec |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | (055) 489 93 55 |
Fax | (055) 489 93 56 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Drienovec | |
Webová stránka: drienovec.ocu.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Drienovčan[6]
|
Drienovec (v minulosti Šomody, maď. Somodi)[7] je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. V roku 2008 tu žilo 1 845 obyvateľov.
Polohopis
Obec sa nachádza asi 3 km západne od mesta Moldava nad Bodvou. Jeho intravilán z juhu ohraničuje významná štátna cesta I/16, ktorá je súčasťou medzinárodnej cesty E58.
Dejiny
Názov obce je odvodený z názvu lesnej plodiny drienka (v maďarčine som – Somodi), ktorá sa hojne vyskytuje v katastrálnom území obce. Podľa legendy, ktorá sa dodnes zachovala, kráľ Belo IV. po prehre v bitke s Tatármi v roku 1241 so svojim vojskom prechádzal územím Drienovca, neďaleko pusty Mohi. Vojnou vysilené vojsko odpočívalo v chotári obce a občerstvilo sa drienkami a tak pokračovali v ceste domov. Tento rok obecná kronika uvádza ako rok prvej písomnej zmienky.
Prvá zachovalá písomná správa pochádza z roku 1255 pri opise hraníc majetku jasovského kláštora, kde sa uvádza, že hranice kláštora vedú k vrchu Sumugy. Je pravdepodobné, že názov vrchu Sumugy už súvisí s názvom zeme, na ktorej sa v prvej polovici 14. storočia spomína hrad a dedina Sumugy, teda dnešný Drienovec. Prví obyvatelia obce obývali územie severozápadne od dnešných kúpeľov zvané Vízió. V listine z roku 1345 sa pri opise hraníc mesta Moldava spomína už dedina Sumugy ako slobodná kráľovská dedina, kde sa na ceste z Turne nad Bodvou cez Drienovec do Košíc vyberalo mýtne.
Kráľ Ľudovít I. v roku 1345 Drienovec, ako súčasť Abovskej stolice, zveril do rúk šľachty, konkrétne potomkom Ota z Tellesprunu. V tomto období už v dedine stál kostol a dva mlyny. V roku 1387 kráľ Žigmund Luxemburský daroval kráľovský majetok Sumugy istému Jánovi z Kapolya.
V období husitských vojen v roku 1446 obsadil Ján Jiskra aj Drienovec s okolím. Neskôr kráľ Ján Zápoľský vo svojej listine z roku 1510 spomína Sumugy ako svoje mesto. Po víťazstve Turkov v roku 1526 pri Moháči sa postupne začína plienenie veľkej časti uhorskékho územia. Turecký paša Hasán v roku 1696 zničil dedinu Drienovec a mladých obyvateľov odviedol do zajatia. Ostatní, aby zabránili ďalšiemu plieneniu, začali s výstavbou pozemných hradov – násypov (földvár).
Od roku 1626 sa obec často spomína ako poľnohospodárske mesto. Dňa 1. mája 1691 však obec do značnej miery vyhorela a obytných zostalo len 11 domov. Zničený kostol bol znovu vystavaný až v roku 1780. Dátum tejto udalosti si obyvatelia obce dodnes každoročne pripomínajú prvomájovou svätou omšou. Začiatkom 18. storočia zasiahla celý Abov morová epidémia a v roku 1710 na túto chorobu zomiera prevažná časť obyvateľstva.
V roku 1777 darovala Mária Terézia celé územie obce Rožňavskému biskupstvu. V tom čase sa obec spomína už pod upraveným názvom Somodi, ktorý sa nezmenil až do pádu monarchie[7]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako veľká maďarská obec s 1 234 obyvateľmi[8]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Drienovci spolu 1 180 obyvateľov, z toho bolo 1 166 Maďarov, 13 Slovákov a 1 Nemec[9].
Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Šomody i pôvodný maďarský Somodi[7]. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži pripadla obec Maďarsku, no po druhej svetovej vojne bola opätovne pričlenená k ČSR. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na súčasnú podobu Drienovec[7].
Politika
Obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo sa skladá z deviatich poslancov[10].
Obyvateľstvo
Obec sa v minulosti vyznačovala ako prevažne maďarská – štatistika z roku 1991 tu totiž vykazovala 58,85 percentnú väčšinu obyvateľov maďarskej národnosti oproti 40,28 % podielu Slovákov. Tento pomer sa v priebehu nasledujúcich rokov zmenil a podľa štatistiky z roku 2001 tu v obci žilo spolu 1 752 obyvateľov, z toho bolo 1 119 Slovákov (63,87 %), 587 Maďarov (33,50 %), 31 Rómov (1,77 %), 2 Ukrajinci (0,11 %), 2 Česi (0,11 %) a 1 Poliak (0,06 %).
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1780. Autorom stavby je pravdepodobne rožňavský staviteľ J. Mayer. V roku 1838 ku kaštieľu pristavali kaplnku. V súčasnosti tu sídli rád Mariánskych sestier. Priečeliu kaštieľa dominujú dva výrazné rizality ukončené segmentovým štítom. Na ose objektu je trojuholníkový štít s tympanónom. Fasády sú členené pilastrami, okná majú segmentové suprafenestry. Prízemie je dekorované horizontálnym pásovaním. V okolí objektu sa nachádzajú zvyšky pôvodného anglického parku.[11]
- Rímskokatolícky kostol sv. Martina, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1775 – 1780. Kostol bol upravovaný po roku 1945, keďže bol počas vojny silno poškodený. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou a českou plackou. Nachádza sa tu murovaný chór a kamenná krstiteľnica z doby vzniku kostola.[12] Fasády kostola sú členené lizénami, veža vystupuje z mierneho rizalitu, ukončená je ihlancovou helmicou.
Občianska vybavenosť
V obci sa nachádza knižnica.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ História Drienovca . Obec Drienovec, . Dostupné online. Archivované 2010-03-06 z originálu.
- ↑ Drienovec - Mestská a obecná štatistika . Štatistický úrad Slovenskej republiky, . Dostupné online. [nefunkčný odkaz
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Drienovčan v slovníkoch JÚĽŠ . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : , 1998.
- ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : , 1851. (maďarsky)
- ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
- ↑ Voľby OSO 2010, výsledky za obvod 802 Košice-okolie . Štatistický úrad Slovenskej republiky, . Dostupné online. Archivované 2010-11-30 z originálu.
- ↑ Drienovec online. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Drienovec - Kostol sv. Martina biskupa online. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka obce Archivované 2007-08-04 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk