Háj
obec
Obecný úrad
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Košice-okolie
Región	Abov
Nadmorská výška	270 m n. m.
Súradnice	48°37′40″S 20°51′15″V / 48,627778°S 20,854167°V / 48.627778; 20.854167
Rozloha	21,36 km² (2 136 ha) [1]
Obyvateľstvo	239 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	11,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1409
Starosta	Július Farkas[3] (MOST-HÍD)
PSČ	044 02 (pošta Turňa nad Bodvou)
ŠÚJ	518123
EČV (do r. 2022)	KS
Tel. predvoľba	+421-55
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Háj (Košice-okolie)
Webová stránka: obec-haj.webnode.sk/
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Háj (maď. Áj) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Polohopis

Nachádza sa na hranici Košickej kotliny a Slovenského krasu. Poddanská obec, patriaca k turnianskemu hradnému panstvu, sa prvýkrát spomína v rokoch 1357 a 1409. Od 18. storočia patrila rodine Keglevichovcov. V roku 1715 mala 14 poddanských rodín. V posledných desaťročiach 19. a 20. storočia počet obyvateľov klesol o viac ako tretinu. Obyvatelia sa popri poľnohospodárstvu venovali ovocinárstvu.

Vodné toky

Hájske vodopády

Pri obci sa nachádzajú Hájske vodopády.

Dejiny

Obec leží v hlbokej doline medzi horami a vznikla oveľa neskôr ako staré dediny v turnianskom prédiu, ako sú Turňa nad Bodvou, Žarnov, Dvorníky-Včeláre a Hrhov. Háj bol osídlený až v dobe kolonizačnej a prvý raz sa spomína v roku 1340, keď pred jasovským konventom došlo k rozdeleniu majetkov medzi jednotlivými vetvami potomstva komesa Tekuša. Háj vnikol pravdepodobne niekedy v druhej polovici 13. alebo na začiatku 14. storočia na pôvodnom rozsiahlejšom chotári Turny n. B. Skôr ako vznikla dedina Háj, existoval potok s rovnakým názvom a podľa neho pomenovaný vrch; názov dediny vznikol teda podľa názvu potoka. Už v tzv. znovuzakladačnej listine jasovského prepoštstva z roku 1255 sa uvádza pri opise južných hraníc majetku jasovského kláštora vrch Ayfey.
Hranica je opísaná od chotára Debrade na západ, smeruje k zemi Nyhatateluke ležiacej pri Čiernom lese a ide ďalej západne medzi dvoma vrchmi, z ktorých jeden sa nazýva Ayfey, ležiaci z južnej strany, a druhý Hygysheg, ležiaci zo severnej strany. Šmilauer stotožnil vrch Ayfey s vrchom ležiacim východne od dnešnej Hačavy (kóta 902 m n. m.) a Hygysheg (t.j. Hegyeshegy, Spitzberg) zasa s dnešným Jelením vrchom (kóta 949 m m n. m.).

Po vybudovaní stredovekého feudálneho hradu Turňa niekedy okolo roku 1357 patrila dedina Háj k tomuto hradu. Keď kráľ Žigmund v roku 1409 vymenil hrad za hrad Slavónii, uvádza sa medzi jeho príslušenstvom aj dedina Háj (Ay). Háj sa v portálnom súpise Turnianskej stolice vzniknutom okolo roku 1430 z uvedených dôvodov už neuvádza. Podľa portálneho súpisu z roku 1567 bolo v Háji 6 párt (4 celé a 4 polovičné sesie), 7 želiarov, 5 opustených domov, 1 nový dom a 1 slobodník. Podľa portálneho súpisu z roku 1578 tu bolo 6 celých, 4 polovičné sesie a 7 želiarov. Háj nebol vtedy poplatný Turkom.
Podľa súpisu domov Turnianskej stolice z roku 1598 bolo v Háji napočítaných okrem richtárskeho domu 36 obývaných a 1 neobývaný dom. Z týchto 37 hláv rodín malo 25 mená maďarského pôvodu: Zekely, Zabo (2), Herczeg, Ay, Santha, Kiraly, Odaky, Sarogh, Theöreök, Hasas, Kazdagh, Zaloczy, Nagy, Ambrus, Lengyel, Koczys, Hardy, Ando, Baba, Totth, Gal, Koczy, Chys, Laczko ďalej 2 osôb mená slovanského pôvodu: Kosso, Jeczko. Z týchto mien vidieť, že koncom 16. storočia sa tu miešalo maďarské a slovenské obyvateľstvo. Keďže Háj bol už v stredoveku v podstate maďarská dedina a nové slovanské obyvateľstvo sem neprichádzalo naraz, postupne sa vždy pomaďarčovalo. O prevahe maďarského etnika v dedine svedčí aj fakt, že roku 1608 tu bola fília kalvínskej matkocirkvi Turny n. B., kde boli vtedy kalvínski kňazi maďarskej národnosti.

Do roku 1715 počet obyvateľstva značne poklesol a v roku 1715 tu žilo iba 14 poddaných sedliakov a 1 slobodník, z ktorých mali 4 osoby mená slovenského (2x Koso a 2x Miko) a ostatní maďarského pôvodu (Andor (r. 1720 Ando), Bábás, Benedek, Boldisár, Haydu, Kulcsár, Marus (r. 1720 Maros), Miklos, Orbán, Szaloczi). Po roku 1720 prichádza nové obyvateľstvo a podľa lexikónu osád z roku 1773 sa tu rozprávalo maďarsky a slovensky.

Háj sa uvádza v dokladoch takto: poss. Ay (1340), villa Ay (1409), Ay (1567), slovensky Haj a maďarsky Ay (1773), slovensky Haj a maďarsky Aj (1786), slovensky Háj a maďarsky Aj (1808), slovensky Háj a maďarsky Áj (1903). Z uvedených dokladov vidieť, že názov Áj sa od začiatku prakticky nemenil a je maďarského pôvodu. V maďarčine slovo značí údolie, rokľu, údolie so silným zárezom. Maďarský názov nemožno vysvetľovať ako pôvodom zo slovenského slova háj (listnatý les, obyčajne malý) lebo pri prechode slovenského slova (názvu) do maďarčiny počiatočné g, h neodpadajú. Napríklad dedina Háj v Turci sa v najstarších dokladoch uvádza pod maďarským názvom Gaj, teda ešte so spoluhláskou g (r. 1264 villvani de Gay, r. 1281 villa Gay). Roku 1272 sa pri opise chotára Fintic spomína potok Aypotak, tečúci už vo vrchovatom teréne a ani tento názov nesúvisí s Hájom. Potok tečúci cez dedinu sa aj dnes nazýva Ájpatak a údolie Áji völgy a názov potoka tu bol už pred vznikom dediny.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

Jazykové zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

*údaj z Atlasu rómskych komunít z roku 2013

Náboženské zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1764. V interiéri sa nachádza ambitový oltár s ústrednou sochou sv. Jozefa z druhej polovice 18. storočia. Zaklenutý je krížovou klenbou.^[4] Fasáda kostola je členená lizénami a opornými piliermi. Okná sú polkruhovo ukončené, veža má ihlancovú helmicu.

• Reformovaný kostol, jednoloďová neoklasicistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1896. Interiér je plochostropý. Nachádza sa tu drevená empora a klasicistická rustikálna kazateľnica.^[5] Kostol má hladké fasády, okná sú polkruhovo ukončené, veža má ihlancovú helmicu.

• 

  Kostol sv. Jozefa

• 

  Reformovaný kostol

Zaujímavosti

Rekvizita z filmu Za nepriateľskou líniou

V obci sa v roku 2001 natáčal film Za nepriateľskou líniou, nad cintorínom sa nachádza rekvizita z filmu Socha anjela.^[6]

Referencie

Externé odkazy

• Rožňava a okolie- turistické atrakcie v obci