Beckov
obec
Hrad Beckov
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Nové Mesto nad Váhom
Región	Považie
Nadmorská výška	190 m n. m.
Súradnice	48°47′22″S 17°53′42″V / 48,789444°S 17,895000°V / 48.789444; 17.895000
Rozloha	28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 466 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	51,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1208
Starosta	Ernest Benko[3] (nezávislý)
PSČ	916 38
ŠÚJ	505846
EČV (do r. 2022)	NM
Tel. predvoľba	+421-32
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 180 916 38  Beckov
E-mailová adresa	beckov@obec-Beckov.sk
Telefón	777 71 25, 774 27 21
Fax	774 27 26
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Beckov
Webová stránka: obec-beckov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Beckov (nem. Beckow) je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Prírodné podmienky

V obci a blízkom okolí sa nachádzajú výnimočné prírodné hodnoty, z ktorých viaceré sú vyhlásené ako chránené územia: PP Beckovské hradné bralo, PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, PR Beckovské Skalice, CHA Lipový sad, CHS Lipy v Župnom sirotinci, Beckovská jaskyňa objavená v roku 1983 s dĺžkou 150 a hĺbkou 70 m.

Dejiny

Beckov bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1208. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy. V 14. – 15. storočí sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. V týchto časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1709 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. Prekvitali tu remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola tehelňa a v 19. storočí päť páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonánym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1410-1420. Renesančnou úpravou prešiel v prvej polovici 17. storočia, barokovou v roku 1770, keď bola pristavaná veža.^[4] V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z obdobia okolo roku 1700, bočné oltáre Piety a Panny Márie z rovnakého obdobia a mladší bočný oltár sv. Jána Nepomuckéo z roku 1800. Kazateľnica je baroková. Kamenná dlažba pochádza ešte z renesančnej etapy.^[5] V presbytériu je umiestnený renesančný epitaf z roku 1623. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kamennými osteniami s lomeným oblúkom, v presbytériu aj s kružbami. Veža je členená lizénami a ukončená krunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Štefana kráľa
• 
  Detail veže
• 
  Detail presbytéria
• 
  Interiér kostola

• Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa pestúna s františkánskym kláštorom, jednoloďová ranobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1689-1690. Vysvätený bol nitrianskym biskupom Ladislavom Matiašovským v roku 1701. V rokoch 1761-1762 prešiel barokovou úpravou. Je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár z konca 17. storočia s obrazom svätej rodiny a sochami sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi, kazateľnica z roku 1696 a štyri bočné barokové oltáre z rovnakého obdobia. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Portál s kamenným ostením ukončuje rozoklaný trojuholníkový štít s erbom a dekoratívnymi artičokami. Kláštor, švorkrídlový trojtraktový ranobarokový objekt bol vybudovaný v rokoch 1689-1696.^[6]

• Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1791-1792. Kompletnou prestavbou v duchu modernizmu prešiel v roku 1945.^[7] Interiér má modernistický železobetónový strop. Zariadenie z lešteného travertínu pochádza z doby jehho úpravy. Fasády kostola sú hladké členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Jozefa
• 
  Interiér kostola
• 
  Barokový oltár
• 
  Baroková kazateľnica
• 
  Evanjelický kostol

Ostatné pamiatky

• Beckovský hrad, stredoveký hrad z 13. storočia. Nachádza sa na strmom šesťdesiat metrovom brale nad dedinou. V 14. storočí patril Matúšovi Čákovi, neskôr Stiborovi zo Stiboríc. V rokoch 1439-1535 patril hrad rodu Bánfiovcov. Na prelome 14. a 15. storočia prešiel rozsiahlou prestavbou. Počas 17. a 18. storočia na hrade sídlila vojenská posádka a slúžil ako väzenie. V roku 1729 hrad vyhorel a už nebol obnovený.^[8] V 80. a 90. rokoc prešiel hrad konzerváciou.

• 
  Hrad Beckov
• 
• 
• 
• 

• Kúria Dubnických, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Úpravami prešla v prvej tretine 18. storočia a v 19. storočí.^[9] V súčasnosti je objekt nevyužívaný a chátra. Fasáde kúrie dominuje nárožná kruhová veža členená kordónovou rímsou a lizénovým rámovaním. Na fasáde sú sondy odkrývajúce renesančnú sgrafitovú úpravu. Okná makú šambrány a jednoduché nadokenné rímsy.

• Kúria Ambrovcov, dvojpodlažná štvortraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1648. Úpravami prešla v 18. a v 19. storočí.^[10] Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. Dnes sa tu nachádza múzeum so stálou expozíciou dejín Beckova. V interiéri je renesančný kozub s erbom Medňanských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú časť.

• Bývalý župný sirotinec, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v tretej tretine 18. storočia a v 80.-90. rokoch 19. storočia.^[11] Jednoduchá fasáda stavby je členená oknami s kamennými osteniami, dominuje jej arkier nesený kamennými konzolami.

• Renesančná kúria, tzv. starobinec, jednopodlažná renesančná stavba na pôdoryse písmena U zo 17. storočia. Úpravami prešla v 18. a 19. storočí.^[12] Neorenesančná fasáda je člená pásovaním, okná majú profilované šambrány s klenákmi.

• Židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739-1845 na úpätí hradného svahu.

• 
  Kúria Dubnických (2014)
• 
  Kúria Dubnických v havarijnom stave (2022)
• 
  Kúria Ambrovec
• 
• 
  Župný sirotinec
• 
  Židovský cintorín

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Miloslav Hurban (* 1817 - † 1888), evanjelický farár, prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia
• Dionýz Štúr (* 1827 - † 1893), geológ a paleontológ
• Ján Ambro (* 1827 - † 1890), lekár, priekopník v pôrodníctve, zakladateľ prvej pôrodnícke kliniky na Slovensku
• Ladislav Medňanský (* 1852 - † 1890), maliar, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu
• Peter „Becko“ Ondrejovič (* 1963), bývalý špičkový slovenský horolezec, dobrodruh, ochranca prírody

Partnerské mestá

• Slavkov, Česko

Pozri aj

• Beckovský hrad

Galéria

• 
  Letecké pohľady na hrad a obec
• 
• 

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web