Stibor zo Stiboríc

Stibor zo Stiboríc a Beckova

Rodový erb

Stibor zo Stiboríc a Beckova alebo Ctibor z Ctiboríc alebo Štibor zo Štiboríc (poľ. Ścibor ze Ściborzyc, lat. Styborius de Stiborich ; * 1347? – † 1414) bol uhorský šľachtic poľského pôvodu, od roku 1388 pán beckovského hradu, rytier Dračieho rádu a vojvoda sedmohradský (1395 – 1401 a 1410 – 1414).

Stibora pozval do Uhorska Ľudovít I., ktorý bol aj poľským kráľom. Po Ľudovítovej smrti sa v boji o uvoľnený trón postavil na stranu Žigmunda Luxemburského potlačením vzbury vedenej jágerským biskupom Tomášom Ludanickým, dobytím miest aj Nitry v roku 1403.^[1] Kráľ Žigmund ho po získaní trónu bohato odmenil. Stal sa županom bratislavskej župy (1389 – 1402), neskôr aj trenčianskej, nitrianskej a banskobystrickej župy. Asi 20 rokov po príchode do Uhorska mu patrila skoro celá západná polovica dnešného Slovenska a sám sa označoval ako „pán celého Považia“. S menom Stibora sa spája aj najstaršia známa listina písaná v slovakizovanej češtine z územia Slovenska; pochádza z 13. decembra 1422. Stibor v úpise potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho manželke Kataríne.

Rodina

otec Mościc ze Ściborza (1381 – 1405), vojvoda gniewkowský^[2]^[3]^[4]
brat Andrej
brat Mikuláš
manželka Dobrochňa (Dobrohna) Stęszewska (†1422)^[5]
- syn Stibor II. zo Stiboríc († 1434), manželka Katarína (alebo Dorota^[6]) Sečéniová, umrel bez mužského potomstva a lénne majetky sa vrátili korune
  - dcéra Katarína Margita, vydala sa za Pavla Bánfiho z Dolnej Lindvy a tak Bánfiovci získali hrad Beckov
- dcéra Rachna alebo Jachma/Jachna (Anna), manželka Ladislava Újlakiho, mačvianskeho bána^[7]
- syn(?), jágerský biskup^[2]^[5] (pravdepodobne len príbuzný)

Referencie

↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 168.
↑ ^a ^b Stibor ze Stiborzyc, Ottův slovník naučný (1888-1909) a Ottův slovník naučný nové doby (1930-1943)
↑ Antoni Prochaska: Ścibor ze Ściborzyc
↑ Dvořáková, Daniela : Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Lucemburský. Budmerice, Vydavatel'stvo Rak 2003, ISBN 978-80-85501-25-4
↑ ^a ^b http://historia.uhrovcan.sk/ctibor.html
↑ http://www.genealogy.euweb.cz/hung/szecsenyi.html
↑ http://genealogy.euweb.cz/hung/ujlaky.html

Literatúra

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stibor zo Stiboríc a Beckova na nemeckej Wikipédii a Stibor of Stiboricz na anglickej Wikipédii.
D. Dvořáková: Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého šľachtica s osobitým zreteľom na územie Slovenska. Bratislava, Rak 2003. ISBN 80-85501-25
hrady.zámky.kaštiele na www.kastiel.org

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Kronika_Slovenska-1] KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 168.

[Otto-2] Stibor ze Stiborzyc, Ottův slovník naučný (1888-1909) a Ottův slovník naučný nové doby (1930-1943)

[3] Antoni Prochaska: Ścibor ze Ściborzyc

[4] Dvořáková, Daniela : Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Lucemburský. Budmerice, Vydavatel'stvo Rak 2003, ISBN 978-80-85501-25-4

[U-5] ttp://historia.uhrovcan.sk/ctibor.html

[6] ttp://www.genealogy.euweb.cz/hung/szecsenyi.html

[7] ttp://genealogy.euweb.cz/hung/ujlaky.html

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]