Australopitek afarský (lat. Australopithecus afarensis, zriedkavo Praeanthropus afarensis/Praeanthropus africanus alebo Homo afarensis) je druh z rodu australopitek (zriedkavo sa zaraďuje pod rod Homo alebo pod osobitný rod Praeanthropus).

Taxonomické poznámky

Pod tento druh sa dnes obyčajne zaraďuje aj nález LH 1, pôvodne klasifikovaný ako Meganthropus africanus.

Kimbel 2007 a iní pod druh Australopithecus afarensis zaraďujú aj druh Australopithecus bahrelghazali (nálezy z Čadu).

Hadarská časť nálezov druhu Australopithecus afarensis bola v minulosti klasifikovaná aj ako Australopithecus africanus aethiopicus (Tobias v roku 1980) alebo Australopithecus aethiopicus alebo (s nálezom AL 266-1 ako holotypom a s vylúčením nálezov patriacich do Homo antiquus) ako Australopithecus africanus miodentatus (Fergusson v roku 1987 ^[1])

Laetolijská časť nálezov druhu Australopithecus afarensis bola v minulosti (Tobias v roku 1980) klasifikovaná aj ako Australopithecus africanus afarensis alebo Australopithecus africanus tanzaniensis.

Olson časť hadarských nálezov klasifikoval ako Homo aethiopicus (Olson 1985) a ostatné hadarské nálezy plus laetolijské nálezy zaradil do druhu Paranthropus africanus.^[2]

Ferguson v rokoch 1984 a 1987 zaradil (iba?/najmä?) nálezy AL 288-1 ("Lucy"), AL 128-23, AL 198-1, AL 199-1, AL 207-1, AL 333-2 do nového druhu Homo antiquus, do ktorého v roku 1989 ešte pridal nález KNM-TH 13150, ako poddruh Homo antiquus praegens (synonymum je Australopithecus praegens).

Objav a opis

Australopithecus afarensis objavili už v 30. rokoch, ale hlavné nálezy pochádzajú z rokov 1973 – 1977 v oblasti Hadar v Etiópii. Holotyp LH-4 bol opísaný v roku 1978.

Datovanie

Datovanie je 3,7 – 3,0 mil. BP (Kimbel 2007, vrátane Australopithecus bahrelghazali) alebo 3,9 – 3,0 mil. (Soukup 2005, Thurzo 1998). Po celý tento čas sa druh takmer fyzicky nemenil.

Vývojové vzťahy

Vyvinul sa asi z Australopithecus anamensis, na ktorého nadväzuje datovaním aj znakmi. Rak et al. v roku 2007 obnovili hypotézu, podľa ktorej je Australopithecus afarensis primitívnym taxónom kladu tvoreného parantropmi.

Z Australopithecus afarensis sa zas zrejme vyvinuli Australopithecus robustus, aethiopicus a africanus.

Charakteristika

Žil na okraji lesov alebo na otvorených savanách a najmä v blízkosti vodných zdrojov, ale celkovo sa ich pozostatky našli v rôznych typoch životného prostredia. Živil sa rastlinami, príležitostne aj hmyzom a drobnými stavovcami.

Morfologické znaky:

• silný sexuálny dimorfizmus (ako u dnešných goríl a orangutanov): samci boli asi o 30% vyšší a o 45% ťažší ako samice (niektorí bádatelia však tvrdia opak, že sexuálny dimorfizmus tohto druhu bol slabý)
• telesná výška: dosť variabilná, 100 – 150 cm
• hmotnosť: dosť variabilná, 30 – 45/50/70 kg
• farba pokožky (podobne ako u všetkých raných hominidov): zrejme pomerne tmavá – slúžila ako ochrana proti intenzívnemu slnečnému žiareniu
• rovnobežné rady zubov s diastémami a prečnievajúcimi očnými zubmi
• jednohrbčekové prvé dolné črenové zuby
• úzka a plytká horná čeľusť s plochým podnebím
• dopredu vystupujúca mohutná spodná čeľusť bez brady (prognácia)
• enormné rozšírenie lebky v oblasti processus mastoidei
• malá kapacita mozgovej časti lebky s rozsahom od 310 do 485 cm³ cm3 alebo 385 – 550 cm³ (t. j. v pomere k hmotnosti, len o niečo viac ako u dnešných šimpanzov)
• dlhé a mierne prehnuté články prstov a úchopová schopnosť prstov nohy (zrejme na uľahčenie pohybu v korunách stromov)
• tvar hrudníka a pomer dĺžky horných a dolných končatín pripomína stavbu tela ľudoopov
• dvojnohosť (bipédia): Nepriamym dôkazom dvojnohosti afarských australopitekov sú odtlačky stupají v skamenenom popole na lokalite G laetoliského náleziska. Ich chôdza asi trochu pripomínala kolísavý typ príležitostnej bipédie dnešného šimpanza.

Náleziská

Žil vo východnej Afrike. Hlavné náleziská sú:

• v Etiópii: Belohdelie (-možno), Dikika, Hadar, Maka/Middle Awash, White Sands (Usno Formation)
• v Keni: Koobi Fora (East Turkana)
• v Tanzánii: Laetoli.

Hlavné nálezy popri LH-4 (paratypy) sú:

• LH 1, 3 (a–t), 3/6 a, 5, 6 (a–e), 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14 (a–h)
• A.L. 128-1, 128-23, 129-1a–c, 129-52, 137-48a–b, 145-35, 161-40, 166-9, 198-1, 198-17a–b, 198-18, 199-1, 200-1a, 200-1b, 207-13, 211-1, 228-1, 241-14, 266-1, 277-1, 288-1, 311-1, 322-1, 333-1, 333-2, 333w-1a–e, 333x-1, 366-1, 388-1, 400-1a–b, 411-1

Najznámejší je nález ženy A.L. 288-1, tzv. „Lucy“, z roku 1974. Zomrela asi vo veku 25 – 30 rokov. Ako píše Thurzo 1998 Hoci sánka sa zachovala v celistvom stave, zvyšná časť lebky bola v zlomkoch. Aj keď jej telesná výška iba tesne presahovala jeden meter a mozog nemala oveľa väčší ako softbalovú loptičku, šlo o dospelú osobu s prerezanou a trochu opotrebovanou treťou stoličkou, uzavretými rastovými (epifyzárnymi) platničkami na dlhých kostiach a začínajúcimi degeneratívnymi zmenami na okrajoch stavcov. ... Na kostre nie sú stopy po zuboch, takže nepadla za obeť dravcom, možno sa utopila a vďaka rýchlemu prekrytiu usadeninami sa jej kostra zachovala do dnešných čias.

Referencie

• Wood, B.: Wiley-Blackwell Encyclopedia of Human Evolution, 2011
• Kimbel, W.: The Species and DIversity of Australopiths in: Handbook of Paleoanthropology, 2007
• Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005
• Thurzo, M.: Evolúcia človeka, 1998 Vývoj antropoidných primátov (polopodrad Anthropoidea)

Iné externé odkazy

• str. 142 – subjektívne a objektívne synonymá