Človek vzpriamený (zriedkavé názvy: vzpriamený človek, homo erectus^[1], opočlovek, archantrop(ín) ; lat. Homo erectus, zriedkavo: Homo sapiens erectus, Pithecanthropus erectus, Archanthropus, Archanthropinae, Archanthropini) je vyhynutý druh rodu človek (Homo). Žil približne od 2/1,8 mil. BP do 150/140/100 000 BP.

Objavovanie druhu

Jáva

V roku 1863 (t.j. mimochodom 7 rokov po slávnom objave neandertálca v Neandertali, ktorého v tom čase považovali obyčajne len za starú rasu moderného človeka) prezentoval Ernst Haeckel prvýkrát myšlienku medzičlánku medzi ľudoopmi a ľuďmi na konferencii a v tom istom roku aj priamo v jednej zo svojich prác Carl Vogt (Soukup 2005 135 a n.). Haeckel potom v roku 1866 zaviedol aj označenie Pithecanthropus (alebo Alalus) pre tohto- vtedy ešte len hypotetického - „op(ic)očloveka“ (či „nemého“).

V roku 1892/1894 Eugene Dubois na základe nálezov Trinil 1, Trinil 2 a Trinil 3 (išlo o hornú časť lebky, zuby a stehnovú kosť) nájdených pri rieke Solo na Jáve opísal nový druh Pithecanthropus erectus. Už predtým, v roku 1890, Dubois našiel na Jáve nález Kedung Brubus 1; tento bol však až v roku 1924 dodatočne zaradený do druhu Pithecanthropus erectus. Podrobnosti o týchto nálezoch pozri v článku človek trinilský.

Ďalšie nálezy z Jávy (vrátane Homo soloensis):