Vladimír Lengvarský
Vladimír Lengvarský v roku 2021
Narodenie	18.08.196918. august 1969 (53 rokov) Levoča, Česko-Slovensko
Alma mater	VLA JEP
Štátne občianstvo	Česko-Slovensko Slovensko
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily	Ozbrojené sily SR
Hodnosť	Brigádny generál
Funkcia	hlavný lekár Ozbrojených síl SR
Velil	Vojenské zdravotníctvo
Účasť v bojoch

Vladimír Lenguarský
22. minister zdravotníctva Slovenskej republiky
V úrade 1. apríla 2021 – 3. marec 2023
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Eduard Heger
Eduard Heger ad interim Eduard Heger ad interim
Biografické údaje
Alma mater	VLA JEP
Národnosť	Slovenská
Vladimír Lenguarský na gov.sk
Politický portál  Biografický portál

Brigádny generál MUDr. Vladimír Lengvarský, MPH (* 18. august 1969, Levoča)^[1] je slovenský generál a lekár, bývalý minister zdravotníctva SR ( 2021 - 2023) V minulosti bol riaditeľom Ústrednej vojenskej nemocnice, hlavný lekár Ozbrojených síl SR a veliteľ Vojenského zdravotníctva.^[1]

Životopis

Lengvarský v roku 1993 absolvoval Vojenskú lekársku akadémiu J. E. Purkyňe v Hradci Králové, špecializácia všeobecné lekárstvo kde získal titul MUDr. a bola mu priznaná vojenská hodnosť nadporučík.^[2] V roku 2008 získal titul Master of Public Health. Je špecializovaný v odbore všeobecné lekárstvo.^[3]. Inklinuje k športu, zúčastnil sa viacerých pretekov v bežeckých vytrvalostných disciplínach.^[4]

Vojenské pôsobenie a funkcie

Lengvarský pôsobil ako lekár v 5. pluku špeciálneho určenia. Počas svojej služby pôsobil aj vo výbore NATO pre riadenie vojenského zdravotníctva.^[5] Dvakrát bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenska. Pôsobil v mierovej misii UNDOF na Golanských výšinách aj v rámci Vojenskej operácie Iracká sloboda v Iraku.^[6]

Od 1. júna 2006 bol riaditeľ – hlavný lekár Ozbrojených síl SR Úradu hlavného lekára Ružomberok.^[3] Od 1. marca 2008 bol veliteľom Vojenského zdravotníctva. Pred vymenovaním bol od 27. decembra 2007 do 29. februára 2008 poverený riadením Veliteľstva.^[7]

V decembri 2019 vláda Slovenskej republiky schválila Lengvarského povýšenie z plukovníka generálneho štábu do prvej generálskej hodnosti.^[8] 15. januára 2020 Lengvarského prezidentka Zuzana Čaputová povýšila do hodnosti brigádny generál.^[9][10][11] Od 15. októbra 2020^[12] ho ako hlavného lekára a veliteľa vojenského zdravotníctva nahradil (vtedajší) plk. Roman Jantoš.^[13]

Lengvarský bol riaditeľom Ústrednej vojenskej nemocnice.^[13][14] Na tomto poste bol od leta 2020.^[5]

Minister zdravotníctva

V pondelok 29. marca 2021 minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) avizoval, že nástupca bývalého ministra Mareka Krajčího bol vybraný a nebude to politik.^[5] Veronika Remišová (ZA ĽUDÍ) na nomináciu reagovala: „Verím, že do zdravotníctva prinesie istú ruku pri riadení zložitých procesov, razantné a rýchle reakcie do oblastí, kde v boji s pandémiou potrebujeme zabrať, ale zároveň to bude robiť s rozvahou a pokojne, ako skúsený elitný vojak“.^[5] Vladimír Lengvarský vstúpil na post ministra zdravotníctva ako nominant hnutia OĽANO 1.4.2021. Výkon funkcie ministra ukončil 2.3.2023.

Predseda OĽANO a minister financií Igor Matovič ho počas výkonu funkcie viackrát verejne kritizoval za zaostávanie v očkovaní, slabú kampaň na podporu vakcíny Sputnik V,^[15] mechanizmus prideľovania termínov,^[16] alebo absenciu inovatívnych prístupov pre zvýšenie zaočkovanosti seniorov, pričom v septembri nevylúčil jeho výmenu.^[17][18]

V máji 2021 Lengvarský prezentoval reformu nemocníc. Tie by sa mali rozdeliť do piatich kategórií:^[19]

• komunitné: základné ošetrenia, pre 90 % obyvateľov dostupné do 20 minút
• regionálne: štandardná akútna a plánovaná starostlivosť, pre 90 % obyvateľov dostupné do 30 minút
• komplexné: pre ťažšie úrazy a stredne náročné operácie, pre 90 % obyvateľov dostupné do 60 minút
• koncové: špecializovaná starostlivosť a zákroky, približne 3 na Slovensku, pre 90 % obyvateľov dostupné do 90 minút
• národné: najviac špecializované, napríklad pre transplantáciu srdca, len jedna na Slovensku

V júni 2021 minister priznal, že slovenské zdravotníctvo „nie je v úplne najlepšej kondícii“.^[20] Zopakoval, že nemá zámer nemocnice rušiť, ale transformovať. Počíta aj s výstavbou a rekonštrukciou nemocníc. Viac financií by malo ísť na duševné zdravie a na paliatívnu starostlivosť.^[20] Koncom augusta 2021 bolo zahájené vyhodnocovanie reformy zdravotníctva.^[21]

Dovolenka v Ománe

Počas nastupujúcej vlny variantu Omikron, kedy vládni predstavitelia vrátane Lengvarského vyzývali ľudí na ostražitosť, samotný minister zdravotníctva Lengvarský aj s manželkou odletel na dovolenku do Ománu. Minister financií Igor Matovič to označil za prejav "sociálneho autizmu". ^[22]

Matovič kritizoval aj fakt, že zdravotníci v súčasnej situácii pri vyhlásenom núdzovom stave nemajú na dovolenku nárok, no minister na ňu odcestoval. „Ako minister zdravotníctva by som sa hanbil teraz ukazovať na pláži a tváriť sa, že je všetko v poriadku,“ dodal minister financií.^[23]

Odstúpenie

1. marca 2023 požiadal minister premiéra Eduarda Hegera o uvoľnenie z funkcie ministra zdravotníctva. Už niekoľko mesiacov mu bolo vyčítané, že nezvláda plniť tzv. Plán obnovy a prípravu novej nemocnice Rázsochy v Bratislave. Prezidentka Zuzana Čaputová Lengvarskému 3. marca odobrala poverenie viesť ministerstvo zdravotníctva a vedením rezortu poverila premiéra Hegera.

Referencie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Vladimír Lengvarský – profil na webe Ministerstva zdravotníctva SR
• Články týkajúce sa Vladimíra Lengvarského na portáli teraz.sk TASR