A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zoznam elektrární na Slovensku predstavuje súhrn významných elektrární.
Výroba elektrickej energie
Viac ako polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne, 12,8 % tepelné a 13,6 % pochádza z iných zdrojov (paroplynové, fotovoltické /solárne/, veterné).[1] Hlavným výrobcom elektrickej energie je akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje 2 jadrové, 2 uhoľné, 35 vodných a 2 fotovoltické elektrárne.[2] Z hľadiska primárnych energetických zdrojov pochádzalo v roku 2014 najviac energie z jadrového paliva (50 %), nasledovala voda (15 %), obnoviteľné zdroje (15 %, z toho slnečná energia 7 %, biomasa, bioplyn a voda /malé vodné elektrárne/ po 2 % a iné zdroje), uhlie 12 %, zemný plyn 7 % a iné zdroje 3 %.[3] V slovenských elektrárňach pochádza z jadra 71,3 %, z vody 19,3 % a z uhlia a biomasy 9,4 % energie.[4]
Z celkového objemu spotreby na Slovensku v roku 2014 vo výške 28 355 GWh dodali Slovenské elektrárne (SE) 22 105 GWh, zvyšnú časť dodali iní výrobcovia a 1 101 GWh spotreby tvoril dovoz zo zahraničia. Inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby v roku 2014:[5]
Typ | Inštalovaný výkon/MW | Podiel v percentách |
---|---|---|
Jadrová elektráreň | 1940 | 42,9 % |
Tepelná elektráreň | 926 | 20,5 % |
Vodná elektráreň | 1653,02 | 36,6 % |
Fotovoltika | 1,9 | <0,1 % |
Spolu | 4520.92 | 100 % |
V roku 2016 bola spotreba elektrickej energie na Slovensku 30 103 GWh. Z toho 49,1 % dodali jadrové elektrárne. 17,7 % elektrárne na fosílne palivá. Z vodných elektrární bolo dodaných 16,1 % , z obnoviteľných 8,1% a ostatné zdroje dodali 0,3%. Importovaných bolo 2 651 GWh čo predstavuje 8,8%. Inštalovaný výkon elektrární na Slovensku bol v roku 2016 nasledovný:[6]
Typ | Inštalovaný výkon/MW | Podiel v percentách |
---|---|---|
Vodné elektrárne | 2537 | 32,3 % |
Tepelné elektrárne | 2476 | 31,5 % |
Jadrové elektrárne | 1940 | 24,7 % |
Fotovoltika | 530 | 6,8 % |
Biomasa | 224 | 2,9 % |
Bioplyn | 105 | 1,3 % |
Vietor | 3 | 0,1 % |
Ostatné | 33 | 0,4 % |
Spolu | 7848 | 100 % |
V roku 2021 minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zverejnil cieľ vyrábať do roku 2030 25% energie z obnoviteľných zdrojov.[7] Po prepojení nových vedení medzi Slovenskom a Maďarskom v apríli 2021 bol zrušený tzv. „stop stav“ pre inštaláciu nových zdrojov elektrickej energie. Uvoľnených bolo 1 837 megawattov výroby. Budú rozdelené nasledovne: Stredoslovenská distribučná 587 MW, Východoslovenská distribučná 279 MW, Západoslovenská distribučná 478 MW a SEPS 493 MW. V pôsobnosti každej distribučnej spoločnosti by sa tak mohli postaviť veterné a fotovoltické elektrárne s výkonom 50 MW. Kapacita sa v prípade záujmu dá navýšiť do limitu 407 MW na celú elektrizačnú sústavu.[7]
Jadrové elektrárne
Najväčšia časť vyrobenej elektrickej energie na Slovensku v roku 2016, 14 774 GWh, pochádza z atómových elektrární.[6] V prevádzke sú elektrárne v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 2 × 506 MW a Mochovciach s inštalovaným výkonom 2 × 470 MW. V rokoch 2006 a 2008 bola ukončená prevádzka 1. a 2. bloku (Bohunice V-1) s inštalovaným výkonom 2 × 440 MW, čo bolo jednou z príčin potreby dovozu elektrickej energie. Jadrová elektráreň Bohunice A1 s výkonom 150 MW bola v prevádzke v rokoch 1972-1979, kedy bola po havárii odstavená. V strednodobom horizonte sa pripravuje výstavba nových blokov, ktoré by nahradili súčasnú prevádzku a ktorých výkon môže dosiahnuť až 2400 MW.
Od júla 1998 sú v plnej prevádzke aj 2 bloky mochovskej elektrárne s inštalovaným výkonom po 470 MW. Ďalšie dva bloky s podobným výkonom sú vo výstavbe a ich spustenie sa očakáva v roku 2019 (3. blok) a 2020 (4. blok).
Názov | Miesto | Poloha | Typ | Kapacita (MWe) | Prevádzka | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
Jaslovské Bohunice[8] | Jaslovské Bohunice | 48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V | KS 150 | 110 | 1972–1977 | odstavenie po nehode |
48°29′30″S 17°40′22″V / 48,4916°S 17,6728°V | VVER | 440 | 1980–2006 | |||
48°29′34″S 17°40′37″V / 48,4927°S 17,6769°V | VVER | 440 | 1981–2008 | |||
48°29′49″S 17°41′30″V / 48,4970°S 17,6918°V | VVER | 505 | 1985- | |||
48°29′49″S 17°41′35″V / 48,4969°S 17,6931°V | VVER | 505 | 1985- | |||
Mochovce[9] | Mochovce | 48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V | VVER | 470 | 1998- | |
48°15′33″S 18°27′28″V / 48,2591°S 18,4578°V | VVER | 470 | 2000- | |||
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V | VVER | 471 | vo výstavbe | predpokladané dokončenie v r. 2021 | ||
48°15′42″S 18°27′26″V / 48,2618°S 18,4573°V | VVER | 471 | vo výstavbe | predpokladané dokončenie v r. 2022 |
Tepelné elektrárne
Tepelné elektrárne dodali v roku 2016 do siete 5 319 GWh elektrickej energie.[6] Pod správou Slovenských elektrární je z toho dvojica tepelných elektrární, elektráreň Nováky, ktorá má v 2 blokoch inštalovaný výkon 266 MW a okrem hnedého uhlia z baní v Novákoch a Handlovej spaľuje aj biomasu.[10] a Elektrárne Vojany, ktorú tvoria dve energetické výrobne: Vojany I s inštalovaným výkonom 2 x 110 MW spaľuje čierne uhlie a drevnú štiepku,[11] Vojany II (aktuálne mimo prevádzky) s rovnakým výkonom spaľuje zemný plyn a predstavuje tzv. regulačnú elektráreň.[12]
Názov | Miesto | Poloha | Kapacita (MWe) | Jednotky | Palivo |
---|---|---|---|---|---|
Elektráreň Nováky[13] | Nováky | 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V | 518 | 5 | hnedé uhlie, vykurovací olej, biomasa |
Elektrárne Vojany[14] | Vojany | 48°33′13″S 21°58′41″V / 48,5536°S 21,9781°V | 1320 | 12 | čierne uhlie, vykurovací olej, zemný plyn, biomasa |
Vodné elektrárne
Sústava vodných elektrární v roku 2016 vyrobila 4 844 GWh elektrickej energie, čo predstavuje viac ako 16 % celkovej výroby.[6] Najvýkonnejšie elektrárne sú PVE Čierny Váh (735 MW) a Vodné dielo Gabčíkovo (720 MW), pričom nezastupiteľnú úlohu zohráva Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami a inštalovaným výkonom 1 515 MW.[15] Okrem sústavy veľkých vodných diel sa buduje sieť malých vodných elektrární, ktoré využívajú najmä menšie vodné toky. Z veľkých priehrad sa ako záložný zdroj mochovskej elektrárne plánuje výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom do 600 MW. Hydroenergetický potenciál Slovenska je využívaný na úrovni 57,5 %.
Iné elektrárne
Na území Slovenska sa nachádza množstvo ďalších elektrární, predovšetkým veterných, fotovoltických a paroplynových. Z dôvodu neekonomickej prevádzky paroplynových zdrojov sú tieto (v Malženiciach a v Bratislave) dočasne zakonzervované, podiel iných na výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a predstavuje rádovo desatiny percent. Významnejšími producentmi sú teplárne a podnikové elektrárne, ktoré neraz pokrývajú veľkú časť svojej spotreby. Tieto zdroje môžu v prípadne potreby významným spôsobom prispieť k stabilizácii prenosovej sústavy v danom regióne.
Podľa údajov z marca 2021 by do roka 2026 mali pribudnúť nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. Iden najmä o fotovoltické a bioplynové elektrárne. Štát bude investície podporovať.[36]
Obnoviteľné zdroje energie sú väčšinou pripájané priamo do distribučných sústav. Pripájanie však posudzuje aj prevázkovateľ prenosovej sústavy.[37] Od apríla 2021 je pre veterné a fotovoltické elektrárne vyhradených 400 MW pre celú slovenskú elektrizačnú sústavu, uvoľnil sa tak tzv. stop stav, ktorý trval od roku 2013.[37]
Paroplynové elektrárne
Názov | Miesto | Poloha | Kapacita (MWe) | Prevádzkovateľ | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Malženice | Malženice | 48°41′56″S 18°32′00″V / 48,6988°S 18,5334°V | 430 | ZSE | v prevádzke |
Vojany | Vojany | 48°27′31″S 17°41′23″V / 48,4585°S 17,6898°V | 440 | Slovenské elektrárne, a.s. |
Veterné elektrárne
Prvá veterná elektráreň na Slovensku bola Veterná elektráreň Cerová v okrese Senica. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená 10. októbra 2003. Obsahuje 4 turbíny, každú s inštalovaným výkonom 660 kW. Celkovo tak elektráreň s inštalovaným výkonom 2,6 MW vyrobí približne 4000 MWh energie, prevádzkuje ju spoločnosť Green Energy Slovakia.[38]
Druhým veterným parkom bola jediná veterná turbína na Ostrom Vrchu nad Vrbovcami v okrese Myjava, ktorá bola uvedená do prevádzky krátko po VP Cerová. Treťou veternou elektrárňou bola VP Skalité, ktorá obsahovala 4 turbíny uvedené do prevádzky v roku 2004 a demontované v roku 2008.[39]
Názov | Miesto | Poloha | Kapacita (MWe) | Prevádzkovateľ | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Cerová | Cerová | 48°34′13″S 17°23′10″V / 48,57036°S 17,38607°V | 2,6 | Green Energy Slovakia | v prevádzke |
Ostrý Vrch | Ostrý vrch | 48°48′10.11″S 17°30′4.41″V / 48,8028083°S 17,5012250°V | 0,5 | Green Energy Slovakia | v prevádzke |
Skalité | Skalité | 49°30′25.15″S 18°55′53.43″V / 49,5069861°S 18,9315083°V | 2 | Green Energy Slovakia | demontovaná |
Geotermálne elektrárne
V júni 2021 košická spoločnosť PW Energy, a.s. podala na posúdenie svoj projekt prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku. Jej výstavba by mala začať v prvom štvrťroku 2022 a začiatok prevádzky by mal byť o 4 roky neskôr. Plánovaný inštalovaný výkon dvoch prevádzok v katastrálnych územiach obce Lovča a Horné Opatovce (patriaci pod mesto Žiar nad Hronom je 12,6 až 13 MWe. Elektráreň by mala fungovať v tzv. binárnom cykle, čiže voda z geotermálneho vrtu by sa po využití jej energie mala vrátiť spať pod zemský povrch. Celkové náklady prvej fázy by mali dosiahnuť 108 až 120 miliónov eur.[40] 13. mája 2022 podieľ v projekte získala Stredoslovenská energetika Holding. Projekt mal v tom čase byť vo „finálne fáze“.[41]
Referencie
- ↑ Správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny
- ↑ Typy elektrární v portfóliu SE
- ↑ Podiel zdrojov na výrobe energie
- ↑ Primárne zdroje energie, vyrábanej v SE
- ↑ Správa SE z roku 2014 (s. 54-58)
- ↑ a b c d Slovenská elektrizačná prenosová sústava, . Dostupné online.
- ↑ a b SEPS uviedla do prevádzky nové vedenia s Maďarskom, uvoľnila sa kapacita pre ďalšie elektrárne. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online .
- ↑ AEB na stránke Enel
- ↑ AEM na stránke Enel
- ↑ Elektráreň Nováky
- ↑ © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Elektrárne Vojany . Slovenské elektrárne, . Dostupné online.
- ↑ Elektráreň Vojany
- ↑ ENO na stránke Enel
- ↑ EVO na stránke Enel
- ↑ Vážska kaskáda
- ↑ PVE Čierny Váh na stránkach Enel
- ↑ VD Gabčíkovo na stránkach Enel
- ↑ Liptovská Mara na stránkach Enel
- ↑ VD Mikšová na stránkach Enel
- ↑ VD Žilina na stránkach Vodohospodárskej výstavby
- ↑ VD Nosice na stránkach Enel
- ↑ PVE Ružín na stránkach Enel
- ↑ VD Považská Bystrica na stránkach Enel
- ↑ VD Kráľová na stránkach Enel
- ↑ VD Madunice na stránkach Enel
- ↑ VE Lipovec na stránkach Enel
- ↑ VE Sučany na stránkach Enel
- ↑ VE Hričov na stránkach Enel
- ↑ VE Nové Mesto n/V. na stránkach Enel
- ↑ VE Horná Streda na stránkach Enel
- ↑ VE Kostolná na stránkach Enel
- ↑ VE Krpeľany na stránkach Enel
- ↑ VE Čunovo na stránkach Enel
- ↑ PVE Dobšiná na stránkach Enel
- ↑ VE Orava na stránkach Enel
- ↑ Na Slovensku by mali podľa plánu obnovy pribudnúť do roka 2026 nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
- ↑ a b Nový šéf SEPS: V tendroch sme našli zhovievavosť a nadštandardné vzťahy s „vyvolenými“. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online .
- ↑ Veterná elektráreň . Cerová: Obec Cerová, . Dostupné online.
- ↑ Vietor - green energy slovakia. green energy slovakia. Dostupné online .
- ↑ Pri Žiari nad Hronom vznikne prvá geotermálna elektráreň na Slovensku, zásobovať môže až 50-tisíc domácností. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA). Dostupné online .
- ↑ TASR. Do projektu geotermálnej elektrárne na Pohroní vstúpila SSE Holding. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-13. Dostupné online .
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku List of power stations in Slovakia na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk