Súradnice: 49°00′32″S 19°54′43″V / 49,008833°S 19,91195°V / 49.008833; 19.91195

Pohľad na vodnú nádrž z lietadla.

Čierny Váh je údolná vodná nádrž na Liptove, bola vybudovaná na strednom toku rovnomennej zdrojnice Váhu v 2. polovici 20. storočia. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Nádrž má objem 3,7 mil. m³ vody.

Prečerpávacia vodná elektráreň je svojím inštalovaným výkonom 735,16 MW najvýkonnejšou vodnou elektrárňou na Slovensku.^[1] Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1981. Priemerná ročná produkcia elektrickej energie je 370,8 GWh.^[1]

Vodné dielo pozostáva z dvoch nádrží, horná nádrž bola vybudovaná na krasovej plošine Vyšné Sokoly v nadmorskej výške 1 160 m n. m., dolná nádrž je klasická údolná nádrž v nadmorskej výške 733 m n. m. Voda sa prečerpáva z dolnej nádrže do hornej a podzemnými prívodmi prechádza cez turbíny. Zo siedmich turbín je jedna typu Kaplan, ostatné typu Francis. Prietok - 6× 30 m³s^-1 + 1× 8 m³s^-1.

IG a HG prieskum pre  PVE Čierny Váh.

Hlavná fáza podrobnej etapy Inžinierso-geologického a hydro-geologického prieskumu prebiehala v rokoch 1971 až 1972.

Vykonávateľom prieskumu bol IGHP, n.p. Žilina s federálnou pôsobnosťou, v neskorších rokoch transformovaná na INGEO, a.s. Žilina.

Celok PVE predstavuje komplex náročných objektov so špecifickými technickými parametrami a rôznymi nárokmi na spôsob ich zakladania. Hlavné objekty ako horná nádrž, dolná nádrž, podzemné tlakové privádzače, hrádza dolnej nádrže s povrchovou elektrárňou museli byť vyčlenené ako samostatné objekty prieskumu a separátne aj posudzované.

Vzhľadom na mimoriadne komplikovanú geologickú stavbu územia /prebehlo tu niekoľko horotvorných fáz s presunom niekoľko km, výsledkom ktorých je vrásovo-príkrovová stavba vrstevných komplexov, následne postihnutých zlomovou tektonikou 1. rádu s opakovanými následnými mikrotektonickými fázami/, ako aj preto, že takáto stavba nebola na území Slovenska predtým nikdy realizovaná, bol prieskum extrémne náročný. Bolo nevyhnutné čerpať zo zahraničných poznatkov, využiť všetky dostupné domáce zdroje poznania a odborných inštitúcií, ktoré vedeli pomôcť a realizovať širokú škálu nákladných, priamo overujúcich prieskumných štôlní, /cca 2 km/, 2 veľkopriemerové šachty s hĺbkou 50m, desiatky m kopaných sond a šachtíc a cca 3000m jadrových vrtov.

Pri budovaní diela bolo použitých viacero pomocných nepriamych metód, z ktorých niektoré boli na Slovensku aplikované po prvý krát. Boli to vrtná televízna sonda, vrtný periskop, akustické a optické merania podzemných pohybov horninových kier, fyzikálno-matematické modely stability svahu, nalievacie súšky v podzemí, veľkorozmerové zaťažovacie skúšky v podzemí, geofyzika, extra presné geodetické merania a iné.

Bol to dovtedy a snáď až doteraz najkomplexnejší IG a HG prieskum čo do rôznorodosti špecifických metód prieskumu a zrejme aj najnákladnejší. Celková suma sa vyšplhala na hodnotu okolo 30 miliónov korún, čo bola v tom čase značná suma.

Na špeciálnych subdodávateľských prácach sa zúčastnili také inštitúcie ako ČSAV Praha, Bratislava, VÚT Brno,  Prírodovedecká fakulta UK, Geofyzika Bratislava, GP Spišská Nová Ves, jaskyniari a iní. Najvýznamnejším poradcom a supervisorom bol autor učebnice inžinierskej geológie, profesor VUT Brno, Ing Vojtech Mencl, CSc

Prieskum bol ukončený, záverečná správa vydaná a prišiel ŠOK.

Po ukončení prieskumu a vydaní záverečnej správy sa federálna vláda ČSFR rozhodla požiadať o posudok moskovský Hydroprojekt, ktorý potvrdil realizovateľnosť diela a jeho projekčnú pripravenosť na zahájenie stavebných prác. Stavba bola zahájená v lete 1974.

Galéria

• 

  Pohľad na Vysoké Tatry ponad hladinu hornej nádrže prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh.

• 

  Čierny Váh, pohľad od priehradného múra.

• 

  Čierny Váh, priehradný múr.

• 

  Čierny Váh, vodná elektráreň.

• 

  Čierny Váh, areál vodnej elektrárne.

• 

  Pohľad na vodnú nádrž z východu.

• 

  Obe nádrže elektrárne.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny Váh (vodná nádrž)

Externé odkazy

• VE Čierny Váh - na webe Slovenských elektrární
• PVE Čierny Váh - dokument na YouTube
• PVE Čierny Váh - dokument na YouTube

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.