A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Drevo je hromadné označenie pre kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunné stromy alebo ihlanovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň (stržeň – biologický stred stromu) buku.
Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria letokruhy.
Poloha dreva v stonke a časti dreva
Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:
- kôra: krycie pletivo
- lyko: vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
- kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
- drevo:
- vodivé pletivo, presnejšie cievy, cievice a živičníky.
- výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
- zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)
- stržeň: zásobné pletivo
Drevo vzniká z kambia (lyko je z felogénu). Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.
Z hľadiska veku má drevo tieto časti:
- jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia) avšak po čase na vzduchu bledne.
- beľ (mladšia, vonkajšia časť), ktorá má jednotný tvar po celom kmeni.
Zloženie
Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:
- makroskopická štruktúra – úroveň čistého dreva, ročných kruhov a chýb dreva.
- mikroskopická štruktúra – úroveň buniek, tacheidy a trachee.
- submikroskopická štruktúra – stavba bunkovej steny dreva, vrstvy dreva s1, s2, s3, libriformné vlákna.
- chemická štruktúra – celulóza, hemicelulóza, lignín
Makroskopická štruktúra
O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:
- usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
- morfológia
- extraktívne látky (farba)
- smer prerezávania buniek (rez)
Stržeň
Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).
Stržňové lúče
V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.
Stržňové škvrny
Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.
Ročný kruh
Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok = vegetačné obdobie (rastie) + vegetačný pokoj (odpočíva).
Vegetačné obdobie
Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.
U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy:
- jarné drevo – svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
- letné drevo – tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK (drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 – 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 – 45 %)
Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý a u listnatých drevín pozvoľný.
Beľ, zrelé drevo, jadro
- beľ – fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
- jadro – stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami, plní len statickú funkciu
- zrelé drevo – stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami
Živicové kanáliky
Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek. Podľa umiestnenia sa delia na:
- horizontálne
- vertikálne
Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živicové kanáliky), 1 % borovica.
Cievy
Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.
- jarné drevo – priemer ciev 0,2 – 0,4 mm
- letné drevo – priemer do 0,1 mm
Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.
Farba dreva
Závisí od:
- druhu dreviny (beľová, jadrová)
- čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo)
- vlhkosti dreva
- technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)
Vôňa dreva
- živicová – smrek, borovica, smrekovec
- kyslá – jedľa
- horká – jadrové dreviny (duby, agát, orech...)
- plesňová – breza, lipa
Hustota, tvrdosť dreva
Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.
- ľahké drevo: 300 – 450 kg/m3
- stredne ťažké drevo: 450 – 650 kg/m3
- ťažké drevo: 650 – 800 kg/m3
Tvrdosť je úmerná hustote dreva.
Delenia
Podľa druhu dreviny
- ihličnaté drevo
- jadrové (borovica, smrekovec, tis..)
- zrelodrevné (smrek, jedľa..)
- listnaté drevo:
- kruhovito pórovité drevo (dub, cer, agát, jaseň, brest..)
- prechodne pórovité drevo (orech, čerešňa..)
- roztrúseno pórovité drevo (buk, jeľša, hrab, javor, breza, lipa, vŕba, topoľ..)
Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:
- beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
- jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
- zrelodrevné (buk, lipa..)
alebo
- tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk..)
- mäkké drevo (lipa, vŕba, topoľ..)
Podľa krokov výroby
Po spílení sa strom upravuje na :
Vlastnosti
Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.
Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.
Má rôzne farby podľa druhu stromu.
drevo zo smreka | drevo z borovice | drevo z čerešne |
drevo z palisandra | drevo z jelše | drevo z buka |
Prehľad drevín
vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de | |||||||||
druh dreva | hustota dreva (kg/m³) |
koeficient zoschnutia | pevnosť (N/mm²) | E-Modul (N/mm²) |
trieda odolnosti DIN EN 350-2 | ||||
radial | tangen. | ťah (axial) | tlak (axial) | ohyb (krížom) | posuv (axial) | ||||
smrek | 470 | 0,15 | 0,32 | 80 | 40 | 68 | 7,5 | 10.000 | 4 |
borovica | 520 | 0,15 | 0,30 | 100 | 45 | 80 | 10 | 11.000 | 3 – 4 |
Smrekovec | 590 | 0,20 | 0,44 | 105 | 48 | 93 | 9 | 12.000 | 3 – 4 |
Breza | 650 | - | - | 137 | 60 | 120 | 12 | 14.000 | 5 |
Buk | 690 | 0,19 | 0,34 | 135 | 60 | 120 | 10 | 14.000 | 5 |
Dub | 670 | 0,15 | 0,26 | 110 | 52 | 95 | 11,5 | 13.000 | 2 |
jaseň | 690 | 0,19 | 0,34 | 130 | 50 | 105 | 13 | 13.000 | 5 |
agát | 730 | - | - | 148 | 60 | 130 | 16 | 13.500 | 1 – 2 |
mahagon sipo | 590 | 0,22 | 0,25 | 110 | 58 | 100 | 9,5 | 11.000 | 2 |
Azobé | 1060 | 0,32 | 0,42 | 180 | 95 | 180 | 14 | 17.000 | 1 |
Zosychanie dreva
Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva sa pri zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk