topoľ biely
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Nadtrieda (superclassis) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) ružové (Rosidae) Čeľaď (familia) vrbovité Rod (genus) topoľ (Populus) Druh (species) topoľ biely (Populus alba)
Vedecký názov
Populus alba Linnaeus
Synonymá
Robinia acacia, Robinia communis, Pseudoacacia pseudoacacia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Topoľ biely (lat. Populus alba) je druh stromu z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Môže dorásť do výšky 15 až 35 metrov.

Synonymá

• Octima canescens Rafinesque-Schmaltz, 1838
• Populus denudata A. Braun in Hartig, 1850
• Populus bogueana Dode, 1905
• Populus floccosa Dode, 1905
• Populus globosa Dode, 1905,
• Populus heteroloba Dode, 1905
• Populus hickeliana Dode, 1905
• Populus megaleuce Dode, 1905
• Populus peroneana Dode, 1905
• Populus triloba Dode, 1905
• Populus berkarensis Poljakov, 1950
• Populus excelsa Salisbury, 1796 (nom. illeg.)
• Leuce alba (Linné) Opiz, 1852 (nom. inval.)
• Populus hopeiensis Poljakov, 1950 (nom. inval.), non Hu & Chow, 1934

Opis

Vzhľad a kôra

Strieborný topoľ je rovnorastúci, v lete zelený strom so širokou korunou väčšinou v tvare kruhu. Strom môže dosiahnuť vek 300 - 400 rokov a priemer kmeňa môže dosiahnuť až 4,5 metra. Kôra má väčšinou biele zafarbenie a hladkú štruktúru, niekedy obsahuje malé stopy korkového dreva. Tieto stopy majú väčšinou tvar kosoštvorca. S pribúdajúcim vekom dostáva vrchná kôra tmavošedé zafarbenie a tvoria sa hlboké pozdĺžne ryhy. Najmladšie výhonky so zvyšujúcim sa vekom blednú a na zelených výhonkoch sa postupne objavuje biele olemovanie.

Listy

Listy topoľa bieleho môžu mať rôzny tvar a rastú striedavo na plochých, ale silných stonkách s približnou dĺžkou 2-5 cm. Na dlhších vetvičkách rastú troj- až päťdielne listy, podobajúce sa javorovým listom. Listy majú pomerne výrazné vrúbkovanie a môžu dosahovať dĺžku až 12 cm a šírku 10 cm. Spodná strana listov je väčšinou výrazne biela, prípadne sú listy na spodnej časti výrazne orámované bielou farbou. V spodnej časti vetvičiek sa zvyčajne vytvárajú menšie lístky (s dĺžkou 4-7 cm a šírkou 3-4 cm). Tie sú väčšinou okrúhle alebo oválne. Na ich okraji sa vyskytuje nepravidelné vrúbkovanie, spodná strana je väčšinou šedá s farebne výrazným okrajom. Obidva typy listov sú z vrchnej strany tmavozelené a ich povrch je lesklý. V skoršom vývojovom štádiu majú listy hebký okraj, ktorý sa však počas ďalšieho rastu stromu vytratí. Na jeseň môžeme obdivovať žlté sfarbenie topoľa bieleho.

Kvety

Vyrastú na tomto strome často ešte pred jeho úplným zalistením, v mesiacoch marec-apríl. Často sa nazývajú jahňady. Majú dvojdomé usporiadanie, zo stromu visia a v ich tesnej blízkosti sa nachádzajú okvetné lístky. Tieto lístky sú nepravidelné zúbkované a môžu byť farebné ohraničené (väčšinou bledohnedou farbou). Jeden strom môže mať len jeden druh jahniad, samčie alebo samičie. Jahňady majú väčšinou dĺžku 4 cm. Zelené samičie jahňady však môžu niekedy dosahovať až dĺžku 10 cm. Samčie jahňady sú väčšinou červenej alebo žltej farby a v každom rastie 8-10 tyčiniek.

Rozmnožovanie

K rozmnožovaniu Topoľa bieleho veľkou mierou prispieva vietor, vďaka ktorému sa môžu uvoľniť a preniesť aj malé semienka stromu. Semená uzrievajú v máji a júni. Pred dozretím sú uložené v malých, visiacich tobolkách. Topoľ biely vytvára veľké množstvo koreňových výmladkov, pomocou ktorých vytvára celé geneticky jednotné porasty, prepojené koreňmi. Výmladky vytvárajú predovšetkým stromy na okraji lesných porastov a solitérne jedince, keďže strom svojimi koreňmi vďaka striedaniu dennej a nočnej teploty pôdy dokáže "zistiť", že v jeho okolí je voľný priestor bez iných stromov. V súvislých lesných porastoch je množstvo koreňových výmladkov obmedzené.

Lokality

Tento druh stromu je pomerne necitlivý na sucho a vystačí si aj s malým množstvom vody. Rastie väčšinou na slnečných stanoviskách s piesočnatou pôdou, napríklad na brehoch riek alebo jazier. Pomerne dobre sa mu však darí aj na úplne pieskových stanoviskách alebo v močiarnych oblastiach. Topoľ sa často vysádza ako dekorácia ulíc alebo v alejách. Letné horúčavy a aj veľmi nízke zimné teploty znáša relatívne dobre. Topoľ biely bežne rastie v strednej, južnej a východnej Európe, na západnej Sibíri, v západnej Ázii a v severnej Afrike. Vo voľnej prírode sa väčšinou vysádza len na dekoračné účely. Ako úžitkový strom sa už nevysádza, nahradili ho iné hybridné dreviny a to aj napriek krátkemu rastovému cyklu (50-60 rokov).

• 

  Vetvička s listami

• 

  Vľavo: spodná strana listu, vpravo: vrchná strana listu.

• 

  Kôra s typickou korkovou kresbou.

• 

  Populus alba

Literatúra

• Gregor Aas, Andreas Ruedmller:, Laubbäume, Gräfe & Unzer Verlag, Buchnummer: 08899 7
• Rothmaler: Exkursionsflora von Deutschland - Gefäßpflanzen: Grundband 2, Spektrum akademischer Verlag, ISBN 3-8274-1359-1

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Topoľ biely
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Topoľ biely