A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Volebná urna použitá pri voľbe | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štát |  Slovensko | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Druh | prezidentské voľby | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Orgán |  Prezident SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prvé kolo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum | 16. marca 2019 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Účasť | 48,74 % | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Platné hlasy | 2 145 364 (99,37 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet kandidátov | 15 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Druhé kolo | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum | 30. marca 2019 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Účasť | 41,7 % | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Platné hlasy | 1 808 985 (97,93 %) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet kandidátov | 2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledky | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zuzana Čaputová (58,40 %)
Maroš Šefčovič (41,59 %) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie volieb | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie | 5. voľby Prezidenta SR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledok | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prezident | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Voľby prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019 boli v poradí piate priame voľby prezidenta SR,[pozn 1] z ktorých vzišiel v poradí piaty prezident SR. Prvé kolo volieb sa uskutočnilo 16. marca 2019, druhé kolo 30. marca.[1]
V prvom kole sa o funkciu uchádzalo 13 kandidátov. Zúčastnilo sa ho 48,74 % voličov. Najviac hlasov dostala kandidátka PS Zuzana Čaputová (40,57 %) a nezávislý kandidát s podporou Smeru Maroš Šefčovič (18,66 %), ktorí postúpili do druhého kola.
Druhého kola sa zúčastnilo 41,79 % voličov. Maroš Šefčovič získal 41,59 % platných hlasov, Zuzana Čaputová 58,40 % platných hlasov, čím sa stala novozvolenou prezidentkou republiky. [2] Funkcie sa ujala počas inaugurácie 15. júna 2019.[3]
Prípravy a spôsob konania volieb
Spôsob voľby prezidenta SR upravuje čl. 101 až 107 Ústavy SR a zákon Národnej rady SR (NR SR) č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súvisiace právne predpisy. Od roku 1999 prezidenta volia občania SR vo všeobecných, rovných, priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov.[4]
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi – tieto návrhy musia byť odovzdané predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.[5] Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a najneskôr v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.[6] Voľby vyhlasuje predseda NR SR najneskôr 55 dní predo dňom ich konania.[7] Predseda NR SR Andrej Danko tak učinil 10. januára 2019 a deň konania (prvého kola) volieb určil na sobotu 16. marca 2019 a deň konania druhého kola na sobotu 30. marca 2019. V zmysle rozhodnutia predsedu NR SR boli do 30. januára utvorené volebné okrsky a určené volebné miestnosti, do 11. februára boli utvorené volebné komisie a okrskové volebné komisie a do 21. februára sa uskutočnilo ich prvé zasadnutie.[1]
Diskusia o výklade ustanovenia čl. 101 ods. 4 Ústavy SR
Po odstúpení Roberta Mistríka na konci februára 2019 výrazne narástli preferencie Zuzany Čaputovej. Podľa prieskumu agentúry Focus by získala 44,8 % a podľa prieskumu agentúry AKO až 52,9 % platných hlasov (pozri kapitolu Prieskumy verejnej mienky § Prvé kolo). Tento vývoj vyvolal otázku, či by mohla byť v prípade zisku nadpolovičnej väčšiny platných hlasov zvolená hneď v prvom kole.[8][9] Podľa čl. 101 ods. 4 Ústavy SR totiž platí, že:
| „ | Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. | “ |
Spor vznikol okolo formulácie o nadpolovičnej väčšine „platných hlasov oprávnených voličov“ v čl. 101 ods. 4, vete prvej Ústavy SR. Napr. právnik a poslanec NR SR Ondrej Dostál (OKS, poslanecký klub SaS) tvrdil:[10]
| „ | Prvú vetu tohto odseku ústavy však nemožno vnímať izolovanie od poslednej. V nej sa namiesto ‚oprávnených voličov‘ spomínajú ako základ na stanovenie väčšiny potrebnej na zvolenie ‚zúčastnení voliči‘. Ak nepredpokladáme, že sa ústavodarca pomýlil a v tom istom odseku ústavy použil dve odlišné slová (oprávnení vs. zúčastnení) na označenie tej istej veci, tak je zjavné, že účelom tohto rozlíšenia je rozlíšenie potrebnej väčšiny v prvom a druhom kole. V prvom kole sa väčšina počíta zo všetkých (oprávnených) voličov, v druhom zo zúčastnených. | “ |
K tomuto výkladu sa priklonila Štátna komisia pre voľby a financovanie politických strán vo svojom rozhodnutí z 18. februára 2019.[8] Dostál poukázal tiež na zrejmý úmysel ústavodarcu. Dôvodom prijatia tejto prakticky nesplniteľnej podmienky podľa neho bola snaha poslancov NR SR zabrániť tomu, aby bol v prvom kole zvolený Vladimír Mečiar, ktorý mal v tom čase ešte stále veľkú podporu u voličov.[10] Praktickú nevykonateľnosti tejto podmienky dokladajú výsledky minulých priamych volieb prezidenta SR. Doteraz sa v prvom kole volieb zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov len v prvých priamych voľbách prezidenta SR v roku 1999 (pozri Volebná účasť na Slovensku#Voľby prezidenta), v ktorých sa zúčastnilo 2 984 424 (73,89 %) z 4 038 899 oprávnených voličov. 2 981 957 (99,91 % zúčastnených) voličov obálky odovzdalo, z čoho vzišlo 2 948 402 (98,87 %) platných hlasov,[11][12] z ktorých získal Rudolf Schuster 1 396 950 (47,37 %)[13], teda menej ako polovicu, čo predstavovalo 34,59 % z hlasov všetkých oprávnených voličov a bol teda so ziskom 35 % historicky najbližšie k splneniu podmienky získať 50 % všetkých voličov už v prvom kole.
Opačný výklad príslušného ustanovenia Ústavy SR prezentoval advokát a poslanec Mestského zastupiteľstva v Stupave[14] Štefan Haulík. Na základe ustanovenia § 115, ods. 1, vety prvej zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorej „ak v prvom kole volieb nezískal ani jeden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu platných hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb“, konštatoval:[15]
| „ | Väčšina sa teda počíta z platných hlasov – ako podľa ústavy, tak aj podľa zákona o voľbách, ktorý sa dá chápať ako vykonávací predpis k ústave. Zákon o voľbách v citovanom ustanovení nebol vyhlásený za protiústavný a je teda platný a účinný. Ak teda pani Zuzana Čaputová získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a bude sa konať druhé kolo volieb, je to jednoznačne postup v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore s ústavou v znení jej článku 101, ods. 4, vety prvej. termín ‚platný hlas oprávnených voličov‘ nie je v rozpore s termínom ‚platný hlas zúčastnených voličov‘. V skutočnosti ide o to isté, ale vyjadrené dvomi rôznymi spôsobmi. v každých voľbách je súčet platných hlasov oprávnených voličov presne rovnaký, ako je súčet platných hlasov zúčastnených voličov. Pretože každý zúčastnený volič je zároveň aj voličom oprávneným (nemôže sa volieb zúčastniť neoprávnený volič, pretože by išlo o pokus trestného činu) a zároveň každý oprávnený volič s platným hlasom je aj zúčastnený volič, pretože platnosť hlasu závisí od účasti – teda odovzdania hlasu. | “ |
Denník N usporiadal anketu medzi právnikmi, v ktorej sa väčšina právnikov (Ján Mazák, Eduard Bárány, Ján Drgonec, Jozef Vozár, Lajos Mészáros, Peter Kresák) priklonila k názoru, že na víťazstvo v prvom kole volieb by musel kandidát získať nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov (vrátane tých, ktorí sa volieb nezúčastnili), resp. nadpolovičnú väčšinu z počtu voličov zapísaných v zoznamoch voličov, resp. dopísaných do zoznamov voličov.[16]
Vzhľadom na to, že Čaputová ani žiaden iný kandidát nezískal v prvom kole volieb nadpolovičnú väčšinu platných hlasov a získala len 19,65 % z 4 429 033 hlasov všetkých zapísaných oprávnených voličov, táto diskusia ostala len v rovine teoretickej debaty. V praxi sa ani nepredpokladalo, že by sa Čaputová v prípade získania nadpolovičnej väčšiny platných hlasov a vyhlásenia druhého kola volieb Štátnou komisiou pre voľby a financovanie politických strán obrátila na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého plénum navyše od 16. februára 2019 nebolo uznášaniaschopné a teda v tejto spornej veci by súd nemohol rozhodnúť.[16]
Kandidáti
Oficiálny zoznam kandidátov, ktorí splnili podmienky a ich kandidatúry boli prijaté predsedom NR SR.[17]
| # | Meno | Strana | Profesia[pozn 2] | Vek[17] | Zverejnenie kandidatúry |
Potvrdenie kandidatúry |
Počet odovzdaných podpisov[18] | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
Béla Bugár | MOST – HÍD | poslanec NR SR | 60 | 9. júna 2018[19] | 6. septembra 2018[20] | 34 656 podpisov občanov | |
|
Zuzana Čaputová | PS | advokátka | 45 | 29. mája 2018[21] | 24. januára 2019[22] | 18 481 podpisov občanov | |
|
Martin Daňo | nezávislý | novinár | 42 | 16. februára 2018[23] | 24. januára 2019[24] | 16 podpisov poslancov NR SR | |
|
Štefan Harabin | nezávislý (s podporou KDŽP)[25] | sudca Najvyššieho súdu SR | 61 | 18. apríla 2018[26] | 15. novembra 2018[27] | 31 993 podpisov občanov | |
|
Eduard Chmelár | nezávislý | vysokoškolský pedagóg | 47 | 23. apríla 2018[28] | 28. januára 2019[29] | 17 953 podpisov občanov | |
.jpg)
|
Marian Kotleba | ĽS Naše Slovensko | poslanec NR SR | 41 | 31. mája 2018[30] | 30. januára 2019[31] | viac ako 27-tisíc podpisov občanov | |
|
Milan Krajniak | SME RODINA | poslanec NR SR | 46 | 31. mája 2018[32] | 11. augusta 2018[33] | 25 135 podpisov občanov | |
|
František Mikloško | nezávislý (s podporou OKS, KDH,[34][35] OĽaNO a Kresťanskej únie).[36] |
publicista | 71 | 6. júna 2018[37] | 25. januára 2019[38] | 19 104 podpisov občanov | |
.jpg)
|
Maroš Šefčovič | nezávislý (s podporou SMER-SD) |
podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu | 52 | 18. januára 2019[39] | 31. januára 2019[40] | 47 podpisov poslancov NR SR | |
|
Róbert Švec | nezávislý | politológ | 42 | 27. mája 2018[41] | 25. novembra 2018[42] | 18 261 podpisov občanov | |
|
Bohumila Tauchmannová | nezávislá | podnikateľka | 60 | 1. marca 2018[43] | 19. septembra 2018[44] | viac ako 16-tisíc podpisov občanov | |
|
Juraj Zábojník | nezávislý | bezpečnostný analytik | 56 | 19. februára 2018[45] | 13. augusta 2018[46] | 28 505 podpisov občanov | |
|
Ivan Zuzula | SKS | vysokoškolský pedagóg | 64 | 31. januára 2019[47] | 31. januára 2019[47] | 16 542 podpisov občanov | |
Vzdali sa kandidatúry
József Menyhárt sa 19. februára vzdal kandidatúry na post prezidenta v prospech Roberta Mistríka. Považuje ho za "najlepšieho pravicového demokratického kandidáta".[48]
Robert Mistrík sa vzdal kandidatúry 26. februára v prospech Zuzany Čaputovej.[49][50]
| # | Meno | Strana | Profesia[pozn 2] | Vek | Zverejnenie kandidatúry |
Potvrdenie kandidatúry |
Počet odovzdaných podpisov[18] | Vzdanie sa kandidatúry |
Dôvod vzdania sa kandidatúry | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
József Menyhárt | SMK-MKP | predseda politickej strany | 42 | 29. septembra 2018[51] | 28. januára 2019[52] | 26 800 podpisov občanov | 19. februára 2019 | vzdanie sa v prospech Roberta Mistríka[48] | |
|
Robert Mistrík | nezávislý (s podporou SaS a SPOLU) |
vedec | 52 | 15. máj 2018[53] | 17. november 2018[54] | 26 885 podpisov občanov | 26. februára 2019 | vzdanie sa v prospech Zuzany Čaputovej[49][50] | |
Neprijaté kandidatúry
Kandidáti, ktorých kandidatúru predseda NR SR neprijal.
| # | Meno | Strana | Profesia | Zverejnenie kandidatúry |
Potvrdenie kandidatúry |
Dôvod neprijatia kandidatúry | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
Radovan Znášik | nezávislý | diplomat, bývalý zamestnanec MŽP SR | 4. septembra 2017[55] | 29. januára 2019[56] |
ku dňu konania volieb nespĺňa vekovú podmienku | |
|
|
Ján Molnár | nezávislý | dôchodca | 22. januára 2019[57] | 29. januára 2019[57] | podozrenie, že poslanecké podpisy boli získané podvodne | |
|
|
Martin Konečný | nezávislý | farmár | 31. januára 2019[58] | 31. januára 2019[58] | chýbajúci počet podpisov | |
K 31. januáru 2019, do kedy bolo potrebné doručiť do NR SR návrhy kandidátov, neprijal predseda NR SR Andrej Danko tri kandidatúry. Kandidatúru Radovana Znášika odmietol pre nesplnenie vekovej podmienky (dovŕšenie veku 40 rokov ku dňu konania volieb [59]) a dôchodcu Jána Molnára pre podozrenie, že podpisy od poslancov získal podvodom.[47] Molnár sa zúčastnil dňa otvorených dverí v parlamente v septembri 2018, kde sa mu podarilo vyzbierať podpisy od poslancov potrebné na kandidatúru. Všetky podpisy sa potvrdili ako originálne a pravé. Andrej Danko najprv oznámil, že nemá dôvod kandidatúru neschváliť, pokiaľ táto spĺňa zákonné podmienky. Stretol sa však s poslancami, ktorí vyhlásili, že boli uvedení do omylu, k úprave petičného hárku došlo až po ich podpísaní a v čase podpísania listina neobsahovala údaj podstatný pre posúdenie listiny ako listiny, ktorú podpisujú nie ako občania, ale ako poslanci. Danko nakoniec kandidatúru neprijal pre podozrenie, že podpisy boli získané podvodom. Dôchodca Ján Molnár je blogerom a priaznivcom konšpiračných teórií.[60][61][62]
Farmár Martin Konečný odovzdal do podateľne 31. januára krátko pred polnocou len 164 podpisov.[63] Svoj záujem o prezidentské kreslo až tak vážne nemyslel, chcel skôr upriamiť pozornosť na problémy slovenských farmárov.[58]
Ján Molnár aj Radovan Znášik sa 4. februára 2019 obrátili na Najvyšší súd SR, ten 8. februára ich žaloby zamietol ako neodôvodnené.[64][65][66]
Stiahnuté kandidatúry
Ohlásení kandidáti, ktorí neskôr kandidatúru stiahli.