A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
O iných významoch výrazu Stupava pozri Stupava (rozlišovacia stránka).| Stupava | |
| mesto | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Región | Záhorie |
| Časti | Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady |
| Vodné toky | Mláka, Stupavský potok, Vápenný/Vápeničný potok, Zohorský potok |
| Nadmorská výška | 174 m n. m. |
| Súradnice | 48°16′16″S 17°01′54″V / 48,271111°S 17,031667°V |
| Rozloha | 67,5 km² (6 750 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 12 685 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 187,93 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1269 |
| Primátor | Peter Novisedlák[3] (SOM Slovensko) |
| PSČ | 900 31 |
| ŠÚJ | 508233 |
| EČV (do r. 2022) | MA |
| Tel. predvoľba | +421-2 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavná 1/24 900 31 Stupava |
| E-mailová adresa | primator@stupava.sk |
| Telefón | 02 / 6020 0910 |
| Fax | 02 / 6593 47 73 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Stupava | |
| Webová stránka: stupava.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Stupavčan[4]
| |
Stupava (nem. Stampfen, maď. Stomfa)[5] je mesto ležiace na Slovensku v Bratislavskom kraji. Hraničí s malackou oblasťou, s ktorou ju spájajú úzke kultúrno-historické vzťahy.
V meste je rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana, uhorského kráľa z rokov 1763 – 67, baroková kaplnka Krista Trpiteľa s kalváriou (1709 – 1713/14), kaštieľska kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1754) a kaplnky Svätého kríža/Korgerova kaplnka (pôvodne baroková, v roku 1890 prestavaná v neoklasicistickom štýle), sv. Vendelína (kon. 19. stor.) a sv. Barbory z roku 1708. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky filiálny kostol sv. Šebastiána z roku 1701, kaplnka sv. Urbana z roku 1705 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1906. V katastrálnom území mesta sa nachádza prírodná rezervácia Pod Pajštúnom.
Polohopis
Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17° 02' východnej dĺžky a 48° 16' severnej šírky. Na jej východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane mesta je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Susednými obcami sú na juhovýchode Marianka a Borinka, na juhu Záhorská Bystrica, na juhozápade Devínska Nová Ves, západným smerom osada Devínske Jazero, na severozápade Zohor a severne Lozorno.
Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. V parku rastie tiež lipa, gaštan, smrekovec, jaseň, topoľ, pri potokoch vŕba a jelša.
Vodné toky
Stupavský potok pramení na južnom svahu vrchu Konské hlavy (649 m n. m.), na svojom konci ústi do potoka Malina. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Vlievajú sa doň tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Dno je väčšinou pieskové, v plytších miestach štrkové a v hlbších bahnité.
Vodné plochy
- Jánošíkov rybník
- Vachálkov rybník
- Rybníky bývalého štát. majetku
- Jazero v Kaštieľskom parku
- Hliník (bývalá ťažobná jama na hlinu)
- 2 vodné plochy severozápadne od mesta (v minulosti slúžiace na ťažbu hliny, v súčasnosti na súkromné – rekreačné účely).
Klíma
Povodie Moravy má mierne teplotné pomery.
Časti mesta
- Stupava
- Stupava-Mást
- Stupava-Hrubé Lúky
- Stupava-Dúbravy
- Stupava-Kremenica
- Stupava-Kolónia
- Stupava-Vinohrady
Časti mesta si dodnes zachovali svoje tradičné mená: Mjestečko, Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Botanická záhrada, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy a i.
Ulice
Pri artézskej studni, Agátová, Bajzova, Bazová, Bernolákova, Bezručova, Bitúnková, Bočná, Borovicová, Bottova, Budovateľská, Cementárenská, Cintorínska, Debnáreň, Devínska cesta, Dlhá, Dolná, Družstevná, Dubová, Duklianska, Fándlyho, F. Kostku, Gaštanová, Hlavná, Hodžova, Hollého, Hroznová, Hurbanova, Hviezdoslavova, I. Juračku, J. Kráľa, Jaseňová, Javorová, Jedľová, Jilemnického, Kalinčiakova, Kalvárska, Karpatská, Keltská, Kosatcová, Krajná, Krátka, Krížna, Kukučínova, Kúpeľná, Kvetná, Lesná, Lipová, Lúčna, M. Benku, Malacká, Marcheggská, Marianska, Matuškova, Mierová, Mlynská, Moyzesova, Muštová, Na aleji, Na dieloch, Na kopcoch, Na pekárkách, Na stráni, Na vrchnú horu, Nám. M. R. Štefánika, Nám. Slovenského povstania, Nám. sv. Trojice, Nová, Okružná, Park, Pažitná, Pod Kremenicou, Pod vŕškom, Poľná, Pri Borníku, Pri greftoch, Pri kríži, Pri majeri, Pri potoku, prof. Ondroucha, Révová, Rímska, Robotnícka, Rovná, Ružová, S. Chalupku, Sadová, Sládkovičova, Slnečná, Slovenská, SNP, Stredná, Stromová, Školská, Štúrova, Továrenská, Vajanského, Veterná, V. Šikulu, Viničná, Vinohradská, Wolkerova, Zadná, Záhradná, Záhumenská, Zdravotnícka, Zemanská, Žabárňa, Železničná.
Symboly mesta
Symbolmi mesta sú: erb, pečať, zástava mesta, insígnie primátora mesta a štandarda primátora mesta.
Erb mesta tvorí strieborný ľavošikmý v ľavom hornom rohu sa strácajúci krížový tĺčik vsunutý do zlatého mažiaru. V červenom štíte sa vpravo hore nachádza zlatá zlatostredá zelenokalíšna štvorlupeňová ružička na ľavošikmej zelenej listnatej stopke. Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu.
Pečať mesta je okrúhla, s obecným symbolom a kruhopisom MESTO STUPAVA uprostred.
Zástava mesta pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je lastovičím chvostom, t. j. zástrihom siahajúcim do tretiny jej listu.
Štandarda primátora mesta má takmer štvorcovú podobu, erbové znamenie je lemované vo farbách mesta. Samotné vypracovanie a zhotovenie štandardy primátora je luxusné, čo zvýrazňuje jej zvláštny význam.[6]
Názov
Na území dnešnej Stupavy sa v čase Rímskej ríše stretali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia.
Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. Ku tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. V 19. storočí sa používali tri pomenovania mesta – slovenské Stupava, maďarské Stomfa a nemecké Stampfen (čítaj Štamfen).
Dejiny
Pravek
Záhorská nížina je osídlená od bronzovej doby. Dokazujú to nálezy piatich žiarových hrobov z roku 1932, v ktorých boli uložené polospálené ľudské kosti s jedným zachovaným bronzovým náramkom a zlomkom bronzovej náušnice. Pri stavbe cementárne bolo objavené pohrebisko zo železnej doby. Hroby obsahovali meč, kopiju a krivý nôž. Vzácnou pamiatkou je kovová ozdoba na pás s ľudskou hlavou.
Kelti
Prvé etnicky známe obyvateľstvo Záhorskej nížiny boli Kelti. Ich prítomnosť v oblasti mesta dokazuje nález keltských mincí. Pozoruhodná 2,62 g ťažká zlatá minca s priemerom 12 mm je uložená, podobne ako ďalšie keltské mince typu biatek, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.
Keltská civilizácia bola vytlačená postupom Rimanov na sever a tlakom germánskych Markomanov. Rimania tu mali postavenú strážnu stanicu.[7]
Politika
Orgánmi mesta Stupava sú mestské zastupiteľstvo a primátor mesta.
Mestské zastupiteľstvo
Mestské zastupiteľstvo Stupava je zastupiteľský zbor mesta zložený zo 16 poslancov, zvolených obyvateľmi mesta na obdobie 4 rokov. Funkčné obdobie poslancov končí zložením sľubu poslancov novozvoleného mestského zastupiteľstva.
Mestské zastupiteľstvo zriaďuje tieto svoje orgány:
- Mestská rada
- Komisie mestského zastupiteľstva: finančná komisia, majetko-právna komisia, dopravná a bezpečnostná komisia, komisia stavebná a rozvoja mesta, komisia životného prostredia, komisia sociálnych potrieb, zdravotníctva, školstva a športu, komisia obchodno-podnikateľská
- Mestský úrad Stupava
- Mestská polícia Stupava
Obyvateľstvo
Stupava má 12 659 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu (január 2021). Podľa odhadov mesta ale v Stupave žije až 15 095. Radí sa tak na 51. miesto najväčších miest na Slovensku zo 141.
Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci 96,68 %, Česi – 1,02 %, Maďari – 0,52 %, Rómovia – 0,15 %, Rusíni – 0,09 %, Nemci – 0,04 %, a iní.[8]
Náboženské zloženie obyvateľstva
Rímski katolíci – 70,35 %, bez vyznania – 19,48 %, evanjelici a. v. – 1,98 %, grécki katolíci – 0,19 %, pravoslávni – 0,12 %, a iní.[8]
Kultúra a zaujímavosti
Múzeá
- Múzeum Ferdiša Kostku – Džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18.storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 1878 až 1951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch – v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbankár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi Františka Jochová-Kostková, doplnené o predmety zo zbierok Slovenského národného múzea.
Stavby
Pamiatky
- Pálffyovský rodový kaštieľ
- zrúcanina hradu Pajštún
- Farský kostol sv. Štefan, uhorského kráľa (1763 – 67)
- Filiálny kostol sv. Šebastiána (1701) – mestská časť Mást
- Ranobaroková kaplnka Krista Trpiteľa s krížovou cestou / Kalvária (1713 – 1714, prestavba 1878)
- sústava meštianskych domov tzv. Zemanské
- Troyerova kúria
- Židovská synagóga (tzv. Nová, 2. najstaršia na Slovensku z roku 1803)
- rímska vojenská stanica
- židovský cintorín (najstarší zach. židovský náhrob. kameň na Slovensku z roku 1646)
- Stĺp Najsvätejšej Trojice (pol. 18. stor.)
- Mariánsky stĺp (pol. 18. stor.)
- stĺp hanby/pranier (1766)
- a iné
Parky
Kaštieľsky (Stupavský) park
Kaštieľsky park tvorí súčasť s okolitými lesmi. Bol založený Pálffyovcami v 18. storočí, na spôsob pravidelnej francúzskej záhrady a neskôr ho zväčšili a dobudovali poslední majitelia kaštieľa, Károlyiovci v štýle anglických parkov.
Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli. Severnú časť tvorí pagaštanová alej, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry a dnes už nevyužívané letné kúpalisko. Na východnej strane parku sa nachádza rybník. V súčasnosti sa park člení na Kaštieľsky (okolie kaštieľa), Malý (naproti Mestskému úradu –hranicou je koryto potoka) a Veľký park, resp. Gaštanová alej (východne od kaštieľa vymedzenie Munkáčom).
Súčasťou parku je pagaštanová alej, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virgínska, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignóniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších.
Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. V súčasnosti sa park udržiava a obnovuje.
Šport
Dlhú tradíciu majú poľovníctvo a rybolov. Pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava vyvíja svoju činnosť viacero športových klubov. Úspechy dosahujú najmä hádzanársky, futbalový a florbalový športový klub.
Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. V areáli Park hotela sa konajú tenisové turnaje ETA – medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK – seniori. V roku 2004 vzniká mládežnícke florbalové družstvo Bogdau Stupava, ktoré dosahuje v mládežníckych kategóriách v rámci SR výrazné úspechy. Každoročne sa organizuje medzinárodný mládežnícky turnaj vo florbale Stupava Cup.
V Stupave pôsobí tiež skupina historického šermu URSUS.
Športové klubyupraviť | upraviť zdroj
- FKM Stupava[9] - Futbalový klub mládeže Stupava – založený v roku 2016[10]; nahradil pôvodný FK Stupava; pilierom nového klubu je projekt všeobecnej pohybovej prípravy a základov futbalu s názvom Pajštunáčik[11]
- FBK Bogdau Stupava – mládežnícky florbalový klub, zaregistrovaný v roku 2005. Pôsobí pri ZŠ kpt. J. Nálepku s družstvami v šiestich vekových kategóriách – mladšia a staršia prípravka, mladší a starší žiaci, dorast a muži.
- HC Tatran Stupava – hádzaná
- SHŠ Ursus – historický šerm
- Lukostrelecký klub Stupava, registrovaný v Slovenskej lukostreleckej asociácii 3D, aktualne 42 členov, pravidelne sa zúčastnuje celoslovenských aj medzinárodných sútaží,venuje sa vyhledavaniu nových mladých talentov a vzdelavaniu v lukostrelbe.
Masmédiaupraviť | upraviť zdroj
Stupava vydáva lokálny mesačník Stupavské noviny, v ktorom informuje o kultúrnom a spoločenskom živote v Stupave i v obciach z okolia. Občianske združenie Abbellimento vydáva každoročne publikáciu o Stupave.
Pravidelné podujatiaupraviť | upraviť zdroj
K tradičným podujatiam, ktoré patria medzi najznámejšie a najviac navštevované sú Slávnosti kapusty – Dni zelá a zaniknutý festival country hudby Stupavský širák. Okrem toho sa v Stupave konajú jarmoky, výstavy domácich výtvarníkov a remeselníkov, festival dychovej hudby a ďalšie podujatia. Zaujímavým športovo spoločenským podujatím boli Medzinárodné preteky malotraktorov do vrchu ECCE TERRA.