A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vlkolínec* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | Slovensko |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | IV,V |
Identifikačné č. | 622 |
Región** | Európa |
Súradnice | 49°02′21″S 19°16′42″V / 49,0393°S 19,2783°VSúradnice: 49°02′21″S 19°16′42″V / 49,0393°S 19,2783°V |
História zápisu | |
Zápis | 1993 (17. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.).
Polohopis
Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Okrem Sidorova obec obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu.
Dejiny
Podľa dostupných záznamov sa vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Tento stav pretrval až do polovice 20. storočia.
V mestskej samospráve zastupovali osadu dvaja volení zástupcovia zvaní starší, neskôr boženíci a senátori.
Po druhej svetovej vojne sa v päťdesiatych rokoch plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka. Dôvodom boli požiadavky obyvateľov na zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok na život, porovnateľných s ostatnými miestnymi časťami mesta. Tento projekt sa však neuskutočnil a tak dodnes môžu návštevníci Vlkolínca obdivovať životom pulzujúci vidiecky organizmus uprostred zachovalej tradičnej zrubovej architektúry.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné najčastejšie troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou z prelomu 19. a 20. storočia.[1] Štít býva niekedy ukončený kuklou. Doskové štíty domu majú malé otvory, dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne tesaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou vápennou farbou. Centrálnu časť domu tvorí vstupný pitvor s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu.
- Dedinská zvonica, zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1770.[2] Fasáda zvonice je pokrytá šindľom.
- Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1875.[3] Úpravami prešiel v rokoch 1923 a 1941. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
Architektúra
Vlkolínec je typickou obcou sústredenej svahovitej drevenej osady s dlhými dvormi. Jeho zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných domov a hospodárskych budov postavených v strmom svahu. Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce nachádza zvonica, studňa, murovaný kostol a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[4] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[5][6]
Galéria
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlkolínec
Zdroje
- Kol. autorov: Encyklopédia Slovenska Bratislava : Veda, 1980.
- LIPTAYOVÁ, Zuzana: Vlkolínec : Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. In: Pamiatky a múzeá, č. 43., 1994, č. 5 - 6, s. 38 - 41.
- SVRČEK, P. a kol.: Vlkolínec, krátka história, architektúra a život. Ružomberok : Mesto Ružomberok, 2008. ISBN 978-80-969976-2-6
Referencie
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok . Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny . Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, . Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, . Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí . Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, . Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk