Vladimíra Marcinková
slovenská politička
Súčasná poslankyňa Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 20. marca 2020
Biografické údaje
Rodné meno	Ledecká
Narodenie	17.8.199117. august 1991 (32 rokov) Levoča, ČSFR
Politická strana	ZA ĽUDÍ (2019 – 2021) klub Sloboda a Solidarita (od 2021)
Alma mater	Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Mgr.)
Profesia	poslankyňa NR SR
Národnosť	slovenská
Rodina
Rodičia	Vladimír Ledecký
Manžel	Tomáš Marcinko
Deti	Lina Marcinková Leon Marcinko
Odkazy
	Vladimíra Marcinková (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Vladimíra Marcinková (rod. Ledecká; * 17. august 1991, Levoča) je slovenská politička, od roku 2020 poslankyňa Národnej rady SR, kde aktuálne pôsobí aj ako podpredsedníčka výboru pre európske záležitosti.^[1][2] V súčasnosti je členkou poslaneckého klubu SaS.^[3]

Život

Narodila sa v Levoči a pochádza zo Spišského Hrhova, aktuálne žije a pôsobí v Bratislave. Vyštudovala právo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Jej manželom je od roku 2019 slovenský hokejový reprezentant Tomáš Marcinko, v roku 2020 sa im narodila dcéra Lina^[4] a v roku 2023 syn Leon.^[5] Je dcérou bývalého starostu Spišského Hrhova a bývalého štátneho tajomníka na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Vladimíra Ledeckého.

Kariéra

Pracovala ako dobrovoľníčka na kampani Andreja Kisku v prezidentských voľbách v roku 2014. Neskôr sa pridala do tímu prezidenta, kde bola vedúcou odboru regionálnej politiky a mala tiež na starosti inovácie a podnikateľské prostredie.^[6]

Politika

V roku 2019 bola Marcinková jednou zo zakladajúcich členov novovznikajúcej strany bývalého prezidenta Andreja Kisku, ZA ĽUDÍ. Na jej ustanovujúcom sneme (28. septembra 2019 v Košiciach) bola zvolená za členku predsedníctva strany.^[7] V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala z 11. miesta kandidátky ZA ĽUDÍ a dostala sa do parlamentu ako poslankyňa tejto strany. Vo voľbách získala 15 567 preferenčných hlasov a po zohľadnení prednostného hlasovania skončila na 6. mieste v strane.^[8]

V parlamente bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a členkou Výboru NR SR pre sociálne veci.^[1] V máji 2021 bola parlamentom zvolená za predsedníčku Výboru NR SR pre európske záležitosti^[2] a stala sa tak prvou ženou na tejto pozícii.

V septembri 2021 spolu s platformou okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej vystúpila zo strany Za ľudí a v poslaneckom klube SaS vytvorili platformu Za spravodlivé Slovensko, ale do strany samotnej nevstúpili.^[9]

Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 kandidovala z 5. miesta na kandidátnej listine SaS. Vo voľbách získala 46 095 preferenčných hlasov a po zohľadnení prednostného hlasovania skončila na 4. mieste.

Dlhodobo podporuje účasť žien a mladých ľudí v politike.^[10][11] Vo februári 2024 ohlásila svoju kandidatúru do európskeho parlamentu za stranu SaS.^[12]

Zákonodarná a politická iniciatíva

V NR SR sa venuje najmä ľudsko-právnym a sociálnym témam.

Ako členka Výboru NR SR pre ľudské práva a menšiny spoločne s poslancom Ondrejom Dostálom v máji 2020 iniciovala poslanecký prieskum na Úrade komisára pre deti kvôli dôvodným obavám, že činnosti úradu a samotnej komisárke nemožno plne dôverovať v agende, akou je ochrana práv detí a presadzovanie ich najlepšiemu záujmu.^[13]

Marcinková v súvislosti s prerokovaním petície Za klímu, za budúcnosť v marci 2021 navrhla pozmeňujúce uznesenie, aby parlament vyhlásil stav klimatickej núdze, čo však poslanci neschválili.^[14][15]

V júni 2021 na Výbore NR SR pre európske záležitosti predložila uznesenie zatknutia a únosu bieloruského novinára a aktivistu Romana Pratasevica, ktoré bolo členmi výboru schválené. Následne na tlačovej konferencii spoločne s premiérom Hegerom privítala tvrdé sankcie voči režimu Alexandra Lukašenka v Bielorusku.^[16]

Pôsobila ako iniciátorka a spolupredkladateľka viacerých legislatívnych zmien, ktoré rozšírili práva detí či sociálnu pomoc matkám a rodinám. Zákony sa týkali zmien, ako napríklad zvýšenia výšky materskej pre policajtky a vojačky^[17], rozšírenie nároku jednorazového príspevku pre zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti^[18], umožnenie poberať rodičovský príspevok starými rodičmi^[19], rozšírenie pracovných práv pre tehotné príslušníčky a príslušníčky hasičského a záchranného zboru, ktoré sa starajú o dieťa mladšie ako 3 roky^[20], umožnenie prítomnosti blízkej osoby pri pôrode^[21], zavedenie otcovskej dovolenky na 14 dní po pôrode^[22] alebo podpora vzniku firemných škôlok.^[23]

Výbor NR SR pre európske záležitosti pod jej vedením 24. februára 2022 ako prvý v rámci výborov členských krajín Európskej únie odsúdil agresiu Ruska na Ukrajine, podporil nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny a vyzval na razantnú, rýchlu a jednotnú reakciu členských štátov Európskej únie a NATO.^[24]

V januári 2023 spustila petíciu na podporu zakotvenia práva detí mať pri sebe rodiča v nemocnici. Petíciu v priebehu pár dní podpísalo viac než 50-tisíc ľudí.^[25]

V rámci svojej činnosti podporuje práva menšín a iných zraniteľných skupín. V rámci parlamentnej rozpravy sa viac-krát verejne zastala práv transgender osôb. Dlhodobo podporuje rozšírenie práv LGBTI ľudí.^[26] V júni 2022 sa postavila proti návrhu zákona, ktorý by zakazoval vyvesenie dúhovej vlajky na verejných budovách a na znak podpory LGBTI komunite vyvesila dúhovú vlajku z okna svojej poslaneckej kancelárie.^[27] S podporou zraniteľných skupín obyvateľstva súvisí aj predloženie zákona, ktorý zvýši ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochráni ich pred druhotnou viktimizáciou.^[28]

Výrazne sa angažovala v rámci voľby Komisára pre deti a Verejného ochrancu práv. Na funkciu ombudsmana nominovala Mariána Töröka, bývalého vedúceho kancelárie ombudsmanky.^[29][30] Zároveň presadila zákon, na základe ktorého ostáva vo svojej funkcii Verejný ochranca práv až do zvolenia svojho nástupcu. Tým sa zamedzí znefunkčnenie tohto úradu.^[31]

V rámci svojej činnosti podporuje práva žien a odmieta sprísňovanie interrupčných zákonov, ktoré sa v NR SR pravidelne predkladané.^[32]

Odmieta spoluprácu s extrémistami a populistický štýl robenia politiky.^[33]

Ocenenia

• 2019: Forbes 30pod30^[6]

Referencie