Tomáš Taraba
Súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 2020
Biografické údaje
Narodenie	13.02.198013. február 1980 (43 rokov) Modra, ČSSR
Politická strana	ŽIVOT – národná strana
Alma mater	Univerzita Komenského Ekonomická univerzita v Bratislave Univerzita v Regensburgu
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	katolík
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Tomáš Taraba (* 13. február 1980, Modra)^[1] je slovenský politik, predseda strany ŽIVOT. Od roku 2020 je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky zvoleným na na kandidátke strany ĽSNS. Pôsobí v parlamentnom výbore pre kultúru a médiá.^[1]

Vzdelanie

• 1994 – 1998: Gymnázium Pezinok
• 1998 – 2003: Univerzita Komenského v Bratislave – Odbor politológia
• 1999 – 2006: Ekonomická univerzita v Bratislave – Národohospodárska fakulta
• 2001 – 2003: Univerzita v Rogensburgu – Podnikový manažment^[2]

Profesionálna kariéra

• 2003: Produktový manažér – European Investors
• 2004 – 2006: Vyjednávač pre investičné projekty – SARIO Slovenská agentúra pre rozvoj investícií
• 2006 – 2019: Manažér v súkromnej sfére^[2]

Taraba v minulosti podnikal s Petrom Koščom a Marekom Trajterom.^[3]

Politická kariéra

Taraba podľa tvrdení Milana Krajniaka pôsobil ako poradca predsedu KDH Jána Figeľa, čo popreli Figeľ aj Taraba.^[4][3] Taraba nikdy nebol členom KDH.^[3] V roku 2006 pôsobil v SARIO na sekcii priamych zahraničných investícií.^[5]

Je spoluzakladateľom politickej strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP), od septembra 2019 je jej predsedom. Strana sa následne premenovala na stranu ŽIVOT – NS.

V parlamentných voľbách v roku 2020 bol zvolený do NR SR na kandidátke strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Okrem neho boli zo strany KDŽP na kandidátke ĽSNS zvolení aj poslanci Štefan Kuffa a Filip Kuffa.^[6] V rámci NR SR pôsobí vo výbore pre kultúru a médiá.^[1]

Po politických nezhodách s poslancom Milanom Mazurekom odišiel z poslaneckého klubu ĽSNS.^[7]

V NR SR patril medzi veľkých kritikov Matovičovej vlády, v rozhovoroch počas koaličnej krízy v marci 2021 vyjadril možnú podporu menšinovej vláde (po potenciálnom odchode liberálnejších strán koalície, SaS a Za ľudí)^[8] a názorovo patrí k tzv. pro-life poslancom.^[9][10] V roku 2022 však hlasovaniami vládu podporoval.^{[chýba zdroj}

Referencie