Veľký Žabí štít
vrch
Severná stena nad Vyšným Bielovodským Žabím plesom.
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Nadmorská výška	2 263 m n. m.
Súradnice	49°11′17″S 20°5′23″V / 49,18806°S 20,08972°V / 49.18806; 20.08972
Najľahší výstup	chodecky - I, len s horským vodcom.
Prvovýstup	J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda a druhovia
- dátum	26. júl 1905
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Żabi Szczyt Wyżni
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Veľký Žabí štít (poľ. Żabi Szczyt Wyżni) je výrazný pohraničný uzlový štít v severnej rázsoche, vybiehajúcej z Rysov a oddeľujúcej Bielovodskú dolinu od poľskej Doliny Rybieho potoka. Cez vrchol prechádza aj hranica oblasti zákazu horolezectva, týkajúca sa aj jeho 500 – metrovej trojuholníkovej severnej steny. Žabia Bielovodská dolina, do ktorej stena spadá, je rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Južnú hranicu oblasti zákazu tvorí spojnica Veľký Žabí štít – Ťažké (České) pleso.

Často býva nepresne označovaný ako "Vyšný Žabí štít".

Topografia

Od Malých Rysov ho oddeľuje Česká štrbina, od Mlynára na SV zasa Mlynárovo sedlo. Druhá, pohraničná vetva na SZ pokračuje cez Vyšné Bielovodské sedlo na Žabí Mních, Malý Žabí štít a Sedem Granátov. Z nich hranica zbieha do potoka Biela voda (Bialka) .

Galéria

• 

  Tmavý Veľký Žabí štít a Spádová vežička, vpredu osvetlený Žabí Mních

• 

  Pohľad zo Žabej Bielovodskej doliny, vpravo Žabí Mních

• 

  Zľava Rysy, Malé Rysy, Veľký Žabí štít a tiahly Mlynár

• 

  Zľava Veľký Žabí štít, Malé Rysy nad Czarnym Stawom a Rysy

Horolezecké výstupy

• 1905 Prvý výstup, cez Vyšné Bielovodské sedlo J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda, A. Kroebl, S. Krygowski, T. Lopuszański, J. Bachleda, J. Karpiel, J. Maruszarz a J. Stópka, chodecky.
• 1909 Prvovýstup S. Porebski cez Ťažkú (Českú) štrbinu, I.
• 1959 Zimná tragédia v severnej stene: J. Biedermann, J. Panfil a M. Hensol zahynuli v lavíne, ktorá ich zmietla až do plesa.

Horolezecky najzaujímavejšia bola práve 500-metrová severná stena s ťažkými cestami, napr. Orlowski – Źulawski VI, alebo cesta bratov Krížovcov.

Referencie

• A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VI. diel, Šport 1979.

Externé odkazy

• Skupinové foto zo severu
• Popis podľa Andrášiho
• Žabia dolina
• Mapa zákazu lezenia